Bol piatok a s kamarátom sme mali ako vždy vo zvyku niečo ako „hot-chat“. Písali sme si o tom, ako bude vo mne a ako ho vystrieda a podobe. Ešte nikdy predtým sme spolu nespali, aj keď bolo vidno, ako po mne túži a ja po ňom tiež. Bol trochu majetnícky a ja som dominantná.
– Sadla by si mi na ňho?
– Áno. Och, vieš ty vôbec, ako ťa chcem?
– Chcem ťa urobiť a raz si spolu zajazdíme! A žiadne ale!
Takto sa to opakovalo skoro denne. Až raz. Prišla som k nemu domov v domnienke, že bude jeho mama doma a vyzdvihnem si sveter, čo som si u nich minule zabudla. Na moje prekvapenie bol doma iba Lukáš. Pozrela som mu do rozkroku – bolo vidno, že ma chce.
– Ahoj. Poď ďalej.
Vstúpila som a usadili sme sa v obývačke.
– Mama nie je doma a otec je v práci.
– Dobre.
– Dáš si vínko? Biele, ročník 1977?
Vedel, že to víno milujem.
– Áno, prosím.
A tak sme popíjali. Zrazu povedal že si musí odskočiť a ja som sa pobrala do jeho spálne. Vyzliekla som si tričko a podprsenku a sadla si na posteľ s roztiahnutými nohami. Pi chvíli sa ozval.
– Kde si?
– Čakám na teba.
Bola som celá roztúžená. Otvorili sa dvere a vstúpil. V očiach sa mu slastne zablyslo.
– No poď. Neboj sa.
Podišiel ku mne. Sadol si na posteľ a oprel sa o kovové priečelie.
– Áno. Takto. Ty tuším čítaš moje myšlienky.
Vzala som z kabelky kľúčenku a ňou som mu priviezla ruky. Najprv protestoval, ale v konečnom dôsledku sa mu to veľmi páčilo a bolo to očividné.
– Tak dlho som čakala na tento moment. Ty, celý pulzujúci a roztúžený ležíš predo mnou a ja ťa chcem.
– Urob ma.
– Čože?
– Urob ma.
– Ako sa povie?
– Tak mi ho konečne vyfajči, prosím!
– S radosťou.
Zohla som sa k nemu, vyhrala mu tričko a túžobne mu prešla po namakaných prsiach. Jemne som sa mu prisala k bradavke. Potom k druhej.
– Chutíš tak skvelo.
Jazykom som si razila cestu po jeho boku až k nohaviciam. Rozopla som mu opasok, zvliekla nohavice a uvidela dvíhajúce sa boxerky. Nemohla som čakať a stiahla som mu ich. Jeho mohutné a pevné vzrušenie sa predo mnou týčilo a siahalo mu až po pupok.
– Neznášam opasky. Teraz ťa poriadne vyfajčím.
– Prosím.
Vzala som ho do rúk. Bol taký hrubý a taký tvrdý… Urobila som pohyb hore-dolu a on zaklonil hlavu a zavzdychal. Naklonila som sa a pobozkala som ho na vrcholku. Potom som už nemilosrdne sala. O pár chvíľ už celý vrel túžbou urobiť sa.
– No tak. Na čo čakáš. Urob sa pre mňa.
Moje slová boli pre ňho akýsi štart a začal mi do úst striekať jeho vzácnu životodarnú tekutinu. Vystihla som ten moment a pobozkala som ho na vrchole, práve keď ma najsilnejší prúd spermií. Odišla som z izby, obliekla som sa a zakričala som na ňho.
– Dovidenia na budúce!
– Počkaj! Zara! Nedochádzaj! Dopekla počkaj!
No ja som však odišla a nechala ho na pospas jeho rodičom, priviazaného o posteľ. Kto vie, čo sa po tom stalo…
🙂
Jan napsal
Strasny