Bolo to dávno.Stretávali sme sa ako kolegovia takmer denne po chodbách podniku.Ona-volala sa Katka,bola takou bežnou ženou,malé žieňa s malými prskami,chudá,nevýrazná.Kedˇsme sa stretli viacmenej to bol pozdrav a ona vždy sklopila oči.Mal som zistené,že ma dieťa a čaká druhé.Niekedy v lete sme sa stretli a riadne jej vytrčalo bruško.“Tuším sa blíži radostná chvíľa“oslovil som jú.“No,bude to čo nevidieť,už aby to bolo a mohla by som si trošku aj oddýchnuť,lebo chodiť tehotná do roboty neni nič moc“,odvetila vľudnym hlasom.
Ešte sme niečo pokecali a rozišli sme sa každy po svojej robote.Po niekoľkých dňoch som jô stretol a ledva sa vliekla.“Je vám niečo?Ako Vám pomôžem?“,spýtal som sa.“Ale konečne už zajtra idem na materskú,snaď sa po materskéj vrátim nazad“,povedala a ja som jej odvetil asi tak,že budem jej držať palce a rád by som jú čoskoro stretol.Roziši sme sa a dni plynuli ďalej.Ráz sme boli so ženou na nákupoch a já som zbadal Katku.Srdce mi poskočila.Žena šla na nákup a já som išiel za Katkou.Vymenili sme si niekoľko viet a já som navrhol,že jú prídem navštíviť.Vraj sa to nepatrí,mame svoje rodiny a tak,zneli jéj výhovorky.Nevzdal som sa a vypýtal som si telegonne číslo,vtedy bola len pevná línka.Ani to mi nechcela dať.Pozdravili sme sa a rozišli.Niečo ma za ňou lákalo,niečo vnútorne hovorilo“ona ti dá to čo ti chýba“.Dni utekali a já som viac o nej snil,predstavoval si,ako sa milujeme,honil som sa a cítil jú,ako mi to robí.Zohnal som si telefonne číslo,nabral som odvahu a zavolal jej.Ospravedlnoval som sa,že som si dovolil zistiť si jéj telefonne číslo,ale chcel som sa jéj opýtať ako sa má,čo robí a tak.Bol som prekvapený,ako sa so mnou úplne inak rozpráva,zmenila retoriku hovoru a neraz povedala,že je šťastna,že som jej zavolal,lebo nik si z roboty na ňu nespomenul a neraz je celé týždne sama,lebo jej muž bol archeológ a chodili po celej republike a ona je len s deťmi.Keď som jéj navrhol,že ju niekedy na chvíľu navštivim,nemala námietky,ba vycítil som,že to chce a túži po tom.čakal som na vhodnú chvíľu.Blížilo sa Kataríny a já somjéj zavolal,že by som rád bol,keby som jéj ohoel kvietkom zablahoželať.Súhlasila a dohodli sme sa ,že na druhý deň sa zastavím.Zohnal som kvietky,najkrajšiu bombonieru a zastal pred jej dverami.Otvorilo mi také žieňa v krátkej sukničk,to sa vtedy nosilo,a v neakom bielom tieľku.Vošiel som dnu a trochu roztrasený som jéj nežne zablahoželal k meninám a bozkal.Zaviedla ma do obyvačky a išla spraviť kávu.Psla kvičku,sadla si blízko mňa a sukienka jej takmer vyšla do rozkroku.Uvidel som jej hole nožičky a v nohaviciach sa mi začal priateľ vzduvať,Krotil som sa .Kecali sme o všeličom,vtipkoval som a tak sa rozosmiala,že sa trochu prehla dozadu a já som zbadal jéj nohavičky.Chytil som jô jemne za stehienko a povedala“to nie,to nesmieme,máme pertnerov a to nesmieme robiť.““Veď nič nerobím,len mi neako uletela ruka,prepáčte“povedal som jej a pritiahol so si jú za rameno k sebe.“Už budem slušne sedeť“povedal som a čakal na reakciu.“Ale já vám nič nevyčítam,len hovorím,že také niečo by sme nemali robiť.Nie som z dreva a ako som videla,ani váš priateľ nie“povedala a prstom ukázala na môj rozkrok a zasmiala sa.To ma rozpálilo ešte viac a miesto toho,aby som sa stiahol,objal som jú ,pritiahol k sebe a začal bozkávať.Na moje počudovanie začala sa so mnou divoko bozkávať a moja ruka vhúpla do jej rozkroku a odtiahla nohavička.Trochu stiahla nohy a rukou odtláčala moju ruku.Já som jéj šepol“uvoľnite sa,ste mokručká“.Nepovedala nič a já som sa ocitol medzi jéj chlpkami v štrbinke.To úž aj ona rozopínala moje nohavice a vybrala mi vtáka.Bez jediného slova sa nechala vyzliecť a zo mňa zhadzovala veci až som bol úplne holý.Začal som jej hrýzkať a cecať prský,ona mi ho honila.Položil som jô na chrbát a zaboril hlavu do jej lona a vysaval a lízať mušličku do zdivenia.Odbavila sa a chvíľu zostala nemo ležať.Maznal som jej každy milimeter telíčka.Držala a slastne stonala.Zatínala prsty do môjho chrbta a zrazu sa roztiahla doširoka ,chytila ma za vtáka a povedala“poď už do mňa,strašne tie roky po ňom túžim,zober si ma ako chceš,rob čo chceš,len mi ho vraz prosím ťa“.Pri týchto slovách si rozťahovala mušličku,ktorá bola riadne mokrá a vtáka ťahala do seba.Keď som strčil do nej žaluď napla sa a znovu sa odbavila, ale nezastala a pritlačila moj zadok k sebe a riekla“rob,rob divoko,chcem to!“,Prirážal som,kým sa neodbavila.Prevratila ma na chrbáť,klakla si nado mňa,pár krát ho pooblizovala a nastokla sa naň.Jazdila prekrásne a divoko.Vrhala pritom na mňa,pchala mi prská do úst,prehýňala sa do zadu a niekoľko krát odbavila.Neviem,či to boli dve hodiny,či viac čo sme takto vystrájali,ale vyskúšali sme všetky polohy.“poď a odbav sa do mňa,chcem to mať v sebe,cítiť,ako ti strieka“šepla a vyhodila nožičky na moje plecia a divoko prirážala,kým so žeravú lávu nepustil do néj.Zostali sme ležať chvíľu a oddychovali sme.Skôr ako som sa obliekol a odišiel,dohodli sme si ďalšie stretnutie.Priznala,že také niečo nezažila,lebo mužovi iba musela podržať,aby sa odbavil,na neaké nežnôstky si nepotrpel a nezaujímalo ho,či sa ona odbaví,alebo nie.Naše stretnutia sa uskutočnovali často.Vždy nežne,divoko a plné lásky.Boli aj také rýchlovky,že sa odbavila a rozišli sme sa,boli aj také,že to bolo v prírode,na chate,na hotely,či len rukou v kine.Milovali sme sa kde sa dalo.A hlavne-tajne.Tento stav trval viac ako 26 rokov.Dva týždne pred jej smrťou som musel prísť k nej a mala jedinú prosbu-„vylíž mi jú tak,ako si to iba ty vedel“.Spravil som ako chcela,milovanie nepripadalo v úvahu.Ona mi ho iba držala,ani nehonila,nevládala.Bol som šťastný,že sú to jéj rúčky,ktoré ho držia a tušil som,že naposledy.Odišla na večný odpočinok,ale láska medzi nami zostala taka,akou bola celý čas-tajnou láskou.Vždy na Katarínu položím kvietky na jej hrob a tajne spomínam sám na krásne chiľe prežité toľke roky vďaka jednéj návšteve,ktorá nas na toľke roky krásne spojila.
teofilko napsal
škoda tej gramatiky …