Cez letné prázdniny si Laura zohnala brigádu ako vedúca do kempu. Zbalila si veci, zobrala zásoby jedla a v pondelok ráno stála na zástavke ako prvá. Deti sa veľmi rýchlo pozbierali a ani sa nemuselo čakať dlhšie ako bol plánovaný odchod. Do kempu dorazili okolo obeda. Po rozdelení stanov sa všetci zhromaždili pred stanmi. Pozoznamovali sa a pustili sa do varenia kotlíkového guláša.
Robota im išla veľmi dobre a guláš bol o chvíľu hotoví. Deti sa s chuťou pustili do jedla. Moc tam toho nezostalo. Po zbytok dňa mali deti voľno. Laura si vybaľovala veci, keď niekto vstúpil do stanu.
„Ahoj, som Valika, mám byť vedúca druhej skupiny.“
Laura si ju poobzerala prísnym očkom a usmiala sa. Toto dievča sa jej zapáčilo.
„Ahoj, volám sa Laura a som vedúca prvej skupiny. Dnes som sa ráno dozvedela, že tretia skupina sa ruší. Vedúci tejto skupinky ochorel. To znamená, že si celú skupinu musíme rozdeliť na dve. Budeme to mať ťažšie. Dve baby ako vedúce a žiadna mužská ruka.“
Valika sa usmiala a potriasla ruku na privítanie Laure. Obe si padli do oka. Čas rýchlo bežal. Deti vonku šantili a vedúce pripravovali večeru a plány na najbližšie dva týždne. Rozdelili si deti do dvoch skupiniek a po večery si pripravili táborák na zahájenie kempingových prázdnin. Valéria vzala gitaru a začala spievať. Hlas mala jemný, no i drsný, spievala ako slávik a deti si ju hneď zamilovali. Tí väčší odvážlivci sa k nej i pridali. Postupne spievali všetci. Do sýtosti najedené, vyspievané a vyšantené deti zaľahli do spacákov a tvrdým spánkom zaspali.
Vedúce si pripili a zarečnili sa. Do svojich spacákov zaliezli až o tretej ráno. Budíček mal byť o ôsmej. Valika sa zobudila až o pol desiatej a Laura o desať minút neskôr. Zistili, že stratili hodinu a pol. V tábore nastal veľký rozruch. Už mali byť na pol ceste k zrúcanine hradu. Malým nezbedníkom to ale moc nevadilo. Veselo behali a naháňali sa okolo stanov. Tí starší pomohli pripraviť raňajky a desiatu pre každého. O hodinu už boli všetci pripravení na výlet do hôr. Cestou sa učili spoznávať rastlinky, huby a stopy zvierat. Unavení po dvoch hodinách už ležali na dekách vo vnútri zrúcaniny hradu.
Neskoro večer sa vrátili do tábora. Deti sa umyli a bez večere zaľahli do stanov. Tí starší si založili oheň a pri teple, ktoré z neho sálalo, sa rozprávali. Laura si šla skôr ľahnúť. Nastavila budík na pol siedmu a zaspala. Mládež bola ešte po polnoci hore. Rozhodla sa, že ich pôjde vyhnať od ohňa, keď si všimla, že Valika sa na ňu uprene díva.
„Čo robia ešte hore? Som zvedavá, ako ráno vstanú.“
„Neboj sa o nich. Rozprávajú si rôzne príhody. Dohodli sa, že nás budú dnes strážiť. Tak ako sme ich strážili v noci my ich.“ Obe sa zasmiali. Strážili ich pri fľaške vína.
„Je tu chladno,“ povedala Laura.
„Poď bližšie. Neboj, nehryziem.“ Laura sa trošku otáľalo priblížila ku Valérii. Prikryli sa ešte jednou dekou a ľahli si vedľa seba. Laura pocítila niečo zvláštne. Valika ju priťahuje. To vedela naisto. Pozrela sa na ňu a Valika dlho neváhala. Vzala jej tvár do svojich dlaní a svoje pery spojila s jej. Laura zmätená pocitmi sa odtiahla, no hneď v zopätí sa ešte viac prisala na jej pery. Jazýčky sa váhavo skúmali.
„Vzrušuješ ma. Túžim po tebe.“ priznala sa Valika. Laura iba prikývla na súhlas. Ich ruky súčastne zablúdili pod svetre. Valika Lauru rýchlo do pol pása vyzliekla a potom zhodila i zo seba svoje veci. Vzala jej bradavku medzi zúbky a jemne ju hryzkala. Laura vydávala tiché vzdychy, aby neupútala pozornosť mládeže, ktorá stále drkotala pri ohni. Nechcela za Valikou zaostávať a tak jej rúčkou vbehla pod nohavičky. Mala pekne zarastenú pičku, zdola oholenú a príliš vlhkú. Valéria zalapala po dychu. Ľahla si na chrbát a hovorila Laure, čo jej má robiť, čo má rada. Laura bola veľmi dobrá žiačka. Jazýčkom zablúdila k jej pičke a láskala ju. Tie vzdychy určite počuli i vonku, pretože odrazu tam nastalo hrobové ticho. No vedúca prvej skupiny neprestávala. Jazýček jej kmital od klitorisu cez dierku až k zadočku. Vedela, že Valike sa to páči. Už aj ona bola príliš vzrušená. Nohavičky mala úplne mokré. Trela svoju pičku o Valikyne stehno a Valériu do privádzalo do bezpríčetnosti. Vonku bolo hrobové ticho. Len občas započuli nejaké hlasy od ohňa. Obe vedeli, že decká sú ešte vonku a počúvajú ich vzdychy. Laura zostala zmätená, nevedela, ako sa bude ráno tváriť.
„Čo sa stalo, Laura?“
„Oni nás počujú. Ako sa im pozrieme ráno do očí, keď vedia, že sa tu milujeme?“ pýtala sa ustráchaná Laura.
„Tvár sa, že nevieš o tom, že boli vonku. Buď ako každý iný deň. Mám prestať?“
„Nieeeeeeeeee!!!“
Valika stiahla svojej spoločníčke čierne tango nohavičky a naskytol sa jej pohľad na úplne vyholenú mušličku. V nemom úžase sa na ňu hodnú chvíľu dívala. Laura sa iba usmievala.
„Páči sa ti?“
„Nielen ona. Celá si prekrásna.“ Položila ju na chrbát a svoju mušličku pritisla na jej ústočka. Polohu „69“ zbožňovala. Vždy sa pri nej rozohnila. Až príliš. Medzi svoje pery vzala jej vzbúrenú čerešničku, ktorá túžila po jej jazýčku. Ľahučko ho sala a tým privádzala Lauru k úplnej rozkoši.
„Ách, áno… áno… takto to mám rada. Ešte… , prosím, ešte… Vylíž mi tú moju neukojenú mušličku! Ách, to je nádhera!“ Laura sa už vôbec neovládala. Bolo jej jedno, či ju niekto počuje. Ten nádherný pocit. To teplo, ktoré sa rozlievalo po celom jej tele. Cítila sa, ako keby bola v nebi. Anjeli okolo nej lietajú, pohládzajú jej telo, privádzajú ju do rozkoše. Tieto jemné bytosti s krídlami vedeli, čo má rada, dokonale ju poznali – proste anjeli.
Valika sa jej opojnej šťavy nevedela nasýtiť. Privádzala ju niekoľkonásobných rozkoší. Keď už ani jedna nevládala, ľahli si vedľa seba a v tesnom objatí zaspali.
O pol siedmej zvonil budík. Buchli po ňom a spali ďalej.
„Vedúce, vstávajte. Je štvrť na osem. Už ste mali byť dávno hore.“
Obe sa naraz pozreli na tých lapajov, ktorí ich budia. V stane boli všetci, ktorí v noci sedeli pri ohni.
„Vieme, že ste mali dosť roboty a únavnú noc, že ste nevyspeté, ale my chceme ísť na kúpalisko.“
Laura sa skoro od hanby prepadla. Jej výraznú červeň na lícach si decká všimli a zasmiali sa.
„Nehanbi sa, Laura. Obe ste v noci nádherné vzdychali a kričali. Bolo to super. Neodsudzujeme ani jednu, že ste si v noci spolu takto užívali. Podľa môjho názoru, je láska medzi rovnakým pohlavím niečo nádherné. Ja mám tiež dievča a je nám spolu fajn. Zhodli sme sa na tom, že chlapov nám netreba. Stačíme si samé.“ Priznalo sa jedno dievča s Laurinho oddielu. Bola tretia najstaršia z deciek v tábore a veľmi rozumná. Chytila Lauru okolo pliec a pobozkala ju na líce.
„Tak poďme, nech si tých prázdnin užijeme!“ Povedala a žmurkla na Lauru.
Keď zostali v stane obe vedúce samé, zasmiali sa.
„Tie decká nám ale dali. Sú chytrejšie ako sa zdá.“ zhodnotila Valika.
Dni ubiehali až príliš rýchlo. Nikomu sa nechcelo odchádzať. Priateľstvo, ktoré tam nadviazali vedúce s týmito múdrymi deťmi im dalo veľa. Kedykoľvek a kdekoľvek sa mohli rozprávať o čomkoľvek. Kempovanie sa skončilo s vymieňaním adries a so slzami v očiach.