Nasledujúce týždne boli pre oboch veľmi ťažké. Viem to, pretože…no, dostanem sa k tomu potom neskôr. Skrátka, rozpoviem vám, ako to pokračovalo. Matúš chcel všetko vyrozprávať svojej mame, ale potom si uvedomil, čo by nasledovalo. Ona sa aj naďalej schádzala s Petrom, kupoval jej darčeky, brával ju do divadla a v neposlednom rade s ňou aj spával. Avšak, on sám po nej sex nechcel, čo si často pochvaľovala, že jej to tak vyhovuje, ale keď bola nadržaná, vyspal sa s ňou.
Toto nadšene rozprávala každému koho stretla, akého má výborného priateľa, ktorý ju do ničoho nenúti, je pozorný a má dobré rady. Netušila však, že on to všetko robí pre jej syna Matúša. Peter si bol toho vedomý, že chce Matúša znova uvidieť, vidieť jeho úsmev a povedať mu prepáč. Nevidel ho celé týždne, aj keď sa snažil akokoľvek sa s ním spojiť. Matúš medzitým chodieval do školy, hrával zápasy a snažil sa sám seba presvedčiť, že to celé bol len úlet. Avšak, vždy keď si vyzliekol tričko, spomienky mu živo pripomínali škrabance na hrudi a dlhá jazva na pravej ruke. ,,Ja predsa niesom gay…“ šomral si vždy sám pre seba, keď sa mu vynorila spomienka na Petra. Taktiež nechápal, prečo sa mu zakaždým tak silno rozbúši srdce, keď začuje len jeho meno. Často sa trhal zo sna, pretože sa mu zdalo, že počuje Petrov hlas alebo cíti vôňu jeho tela. Vždy to však bol len tieň spomienok, na ktoré chcel zabudnúť. Tieto spomienky a pocity ho donútili pochybovať o svojej sexuálnej orientácii. Začínal si myslieť, že celé tie roky iba predstieral, že je hetero, ale v skutočnosti bol gay. Táto skutočnosť mu nedávala spávať, zhoršil sa v škole a jeho mužstvo prehrávalo jeden zápas za druhým. Raz po ďalšom prehratom zápase za ním prišli. Sedel v šatni a pozeral sa do prázdna. ,,Matúš, my vieme, že sa s tebou niečo deje…nám to kľudne môžeš povedať, sme predsa jeden tím…“ začal jeho dlhoročný kamoš Tomáš.
,,Nie, nič mi nie je, som v poriadku.“
,,Matúš, prosím ťa, nehraj, že sa nič nedeje, predtým si takýto nebol! My potrebujeme kapitána, ktorý nás povedie k víťazstvu! A čo ty robíš? Ty iba zamyslene hľadíš do prázdna a o nás sa vôbec nestaráš!“
,,Keď si taký múdry Tomáš, tak buď kapitánom ty! Čo ti v tom bráni? Poveď svoj tím k víťazstvu, ja končím!“ Matúš prudko vstal a chcel už-už odísť. Tomáš sa však rýchlo spamätal.
,,Jasné, len utekaj pred problémami ako taký zbabelec! Choď pekne domov, vyplakať sa maminke na ramienko, možno ju ten jej priateľ aj konečne dobrovoľne opichá!“ Zmienka o Petrovi a posmešky o mame vyvolali v Matúšovi taký hnev, že sa okamžite vrhol na Tomáša, zhodil ho na zem a začal ho mlátiť hlava-nehlava. Okamžite sa na Matúša a Tomáša vrhli ostatní členovia tímu a začali ich od seba odťahovať. Štyria chalani držali Tomáša a ostatní Matúša, ktorý sa snažil vymaniť sa zo zovretia a popritom kričal: ,,Pustite ma naňho, zabijem ho!“
,,Čo sa to tu deje?“ ozval sa zrazu prísny hlas. Prišiel tréner. Keď videl, čo sa robí, zavelil: ,,Švec, Žárny, do mojej kancelárie a HNEĎ!“ Chalani ich vtom oboch pustili a naštvaní Matúš s Tomášom šli do trénerovej kancelárie. Tam im to dal tréner pekne vyžrať:,, Povie mi niekto, čo sa to tam dialo?“ Matúš s Tomášom sa hneď začali prekrikovať.
,,Urazil moju matku…“
,,…je to zbabelec, chcel odísť z tímu…“
,,Dobre, stačilo! TICHO UŽ!“ zahučal tréner, ,,vy si myslíte, že ma to zaujíma? Toto je hokej, tvrdá, ťažká hra, ktorá nie je nič pre slabé povahy! Preto tu nie je ani miesto na nijaké citové výlevy! Švec, vy hráte posledné zápasy ako slečinka! Toto že je HOKEJ?! To je krasokorčuľovanie, čo vy tam predvádzate! ANI JEDEN posraný gól, ani jeden!“ Tomáš sa uškieral.
,,Dajte sa už konečne do poriadku a Žárny,“ otočil sa na Tomáša, ,,vy neurážajte Švecovu matku a prestaňte sa uškierať ako chuj.“ Matúš sa pousmial.
,,A do práce, vy lenivé hnidy, nech už vás nevidím!“ Matúš s Tomášom vyšli z kancelárie bez slova. Zo šatne si pobrali veci a každý šiel domov inou cestou. Doma Matúša už čakala mama.
,,Práve mi volal tréner, že si sa pobil s Tomášom…“ začala ustarostene, ,,…je všetko v poriadku?“
,,Áno mami je, len sa o tom teraz nechcem porozprávať…“ odpovedal Matúš a skôr ako stihla namietať, zavrel sa v izbe. Neznášal, keď sa tvárila tak starostlivo. A keď ešte navyše vedel o nej a Petrovi…privádzalo ho to do šialenstva.
,,Si.Jedna.Obyčajná.Špinavá.ŠTETKA!“ skríkol a odhodil batoh z chrbta do kúta. Hodil sa na posteľ, prerývane dýchal a cítil, ako mu po tvári tečú slzy.
,,Čo to len robím?“ šepol do ticha. Slzy mu ďalej stekali po tvári až na vankúš a pohľad upieral do stropu. Bolo síce len päť hodín večer, ale vonka už bola tma. Započúval sa do ticha. Do izby sa mu zakrádalo svetlo z pouličnej lampy a na stene sa črtali tiene pomaly padajúcich hustých snehových vločiek.
,,Ja to už nevydržím…“ počul sa povedať, ,,ja musím…ísť…“ Pomaly vstal z postele, obliekol sa a s myšlienkou, že jeho mama šla asi spať, sa vykradol z bytu. Jeho kroky a otupené zmysly ho inštinktívne viedli na miesto, kde sa to celé začalo. Vedel, že tam bude. Cítil to. A mal pravdu. Šéf mu pred mesiacom zadal taktiež nejakú prácu ako mne, ibaže on to mal mať hotové až do Nového roka. Podľa mňa tieto práce má robiť sám šéf, ibaže on si to takto delí medzi zamestnancov. Ale tak čo už, sme za to platení. Čiže vo firme som bola ja a bol tam aj Peter. Ibaže on nevedel, že som tam, lebo som prišla o hodinu skôr. Akurát som chcela zatiahnuť žalúzie, keď som zahliadla známu postavu. Matúš stál pred budovou firmy iba v mikine a odhodlane sa díval na vchod. Videla som, ako sa rozbehol a vedela som, že mieri sem, pretože Petrova kancelária je na tomto poschodí. Tak som všetko rýchlo zhasla a vypla, a vtom som počula, ako sa otvorili dvere na výťahu a niekto z nich vybehol rýchlosťou blesku. Potichu som sledovala, ako sa Matúš rozhliada a obzerá si každé jedny dvere. Keď prišiel k tým mojim, zatajila som dych. On sa však len pozrel na menovku na dverách a išiel hľadať ďalej. Petrova kancelária je úplne na konci chodby. Videla som, ako Matúš zastal pri jeho dverách. Svetlo z kancelárie svedčilo, že tam je a pracuje. Matúš zaklopal a napravil si mikinu. Dvere sa otvorili a v nich stál Peter v košeli a v rifliach. Nestihol nasadiť ani prekvapený výraz a už k nemu pristúpil Matúš a začal ho vášnivo bozkávať. Peter sa nebránil, čo bolo dobré znamenie. Matúš ho zatiahol dnu a našťastie nechal dvere otvorené. Potichu som vyšla z kancelárie a rýchlo som k nim prešla. Nakukla som dnu. Peter ležal na koženej sedačke vyzlečený do pol pásu a na ňom ležal Matúš. Petrova košeľa bola hodená pri dverách. Matúš ho ešte stále vášnivo bozkával a pomedzi bozky si vyzliekol triko, odhodil ho a videla som ako sa strieborná retiazka na jeho krku leskne v prítmí kancelárie. Prisal sa znovu na Petrove pery a jeho ruky chytili Petrov opasok. Rozopli mu ho, Peter sa nadvihol a rifle spadli na zem. Matúš mu rýchlo dal dole trenky a jeho ruky chytili Petrov penis. Prudko mu ho honil, potom sa rýchlo zohol a začal mu ho nenásytne fajčiť. Peter bol v extázii, jeho vzdychy bolo určite počuť aj na poschodie pod nami. Matúš mu lízal žaluď, oči vyzývavo upieral na Petra a druhou rukou mu dráždil gule. Vyzeralo to, že Peter už zachvíľu bude, ale Matúš bol na všetko pripravený. V tom najlepšom prestal, aby vytiahol z jeho tašky ten istý olejček, aký naňho použil Peter, lenže teraz mu Matúš nakázal , aby sa dal na všetky štyri. Petrovi sa zablyslo v očiach, ale poslúchol. Matúš mu namastil dierku, sebe penis a potom olejček odložil. Vyzeralo to tak, že Matúš je tak nadržaný, že sa už úplne prestal ovládať. Prudko vrazil penis do Petrovej prdelky a ešte mu po nej tresol rukou. Peter zastonal, keď v sebe ucítil Matúšov úd. Matúš doňho vnikal rovnako vášnivo ako ho aj bozkával. Zrazu natiahol ruku a chytil Petra za vlasy. Peter vzdychal, ledva dýchal od toľkého vzrušenia, keď vtom Matúš penis z neho vytiahol, Petra otočil, zdvihol mu nohy a vrazil mu ho tam tentokrát spredu. Peter vykríkol, ale zrazu si naňho Matúš ľahol , pomalšie doňho vnikal, pozeral sa mu do očí a začal ho znova bozkávať. Voľnou rukou mu prechádzal po vlasoch, bozkával mu krk, keď vtom sa narovnal naspäť a začal znovu prudšie prirážať. Peter už takmer vôbec nestačil s dychom, Matúš áno, ale na jeho tvári som nevidela žiadnu emóciu. Potom Peter vykríkol chrapľavým hlasom: ,,Už!“ a nasmeroval si svoj penis na hruď. Zrazu na ňu začali dopadať veľké biele kvapky, a keď to zbadal Matúš, na čele sa mu zjavila vráska a ešte prudšie začal prirážať. Peter vyzeral, že pre dnešok má dosť, ale Matúš sa ešte nespravil. Asi o 30 sekúnd neskôr vykríkol aj Matúš, vytiahol penis z Petra do jeho úst a Peter to všetko prehltol. Matúšovi sa roztriasli nohy a klesol vedľa Petra na sedačku. Prudko oddychovali asi päť minút, keď sa Matúš načiahol k Petrovi a dal mu pusu na ústa. Pozerali si navzájom do očí, keď Peter povedal: ,,Vieš…chýbal si mi.“ Matúš sa usmial. ,,Aj ty mne.“
,,Preto si prišiel? Už ma nechceš udať za sexuálne zneužitie maloletých?“ Obaja vybuchli smiechom.
,,Nie, nechcem,“ s úsmevom vravel Matúš, ,,pretože…som zistil, že to nebolo tebou, ale mnou. Uvedomil som si, že ťa mám naozaj rád.“
,,A ako si to zistil?“ zaujímal sa Peter. Matúš mu rozpovedal všetko čo sa dialo, ako sa cítil, ako sa pobil so spoluhráčom a ako ho nikto nechápe a cíti sa sám. ,,Teraz už ale nie si sám,“ zašepkal Peter, ,,budem navždy pri tebe stáť a povzbudzovať ťa.“ Naklonil sa k Matúšovi a pobozkal ho. Matúš ho objal, pritúlil sa k nemu a spokojne sa usmieval.
,,Ľúbim ťa,“ šepol mu Peter do vlasov a dal mu pusu na čelo. Nemohla som odolať úsmevu. Vyzeralo to tak, že konečne bude mať tento príbeh dvoch mladých zamilovaných ľudí aj šťastný koniec. Lenže, okrem mňa počul toto vyznanie citov aj niekto iný a veľmi ho to netešilo…