„Nie, nedávaj tam toho tak veľa.“
„Ale, prosím Tě. Bude to dobré. Neboj se.“
„Niéééé. Katka, nedávaj to tam. Ja to neznášam!“
Ale Ty si ma vôbec nepočúvala. Varila si si podľa svojho a ja som Ti bola ukradnutá. Pri pohľade na to, čo bude na obed mi začalo byť zle.
Toto jedlo neznášam, tak prečo ho robí? A čo budem jesť ja? pochytil ma strach.
„Co se tu děje, holky?“ opýtal sa Jarek, keď videl, ako sa škriepime kvôli obedu.
„Ja to jedlo neznášam! To mi robí naschvál?“
„To máš za to, že jsi mi nespravila snídani, tak jak jsme se dohodli.“
„Ale veď si ma v noci tak vyčerpala, že som ráno ledva vstala.“
„To mě nezajímá. Provokovala jsi.“
Jarek sa so záujmom na nás díval a smial sa.
„Jste strašný potvůrky,“ povedal Jarek, zobral Ti varešku z ruky a vypol sporák.
„Jdeme sa najíst von.“
„Som proti.“ Začala som protestovať. Obaja ste sa na mňa pozreli so zdvihnutým obočím.
„A pročpak, holčičko?“
„Ja už mám reštaurácii plné zuby. V poslednej dobe som jedla dosť často v reštikách a už ma to nebaví.“
„Ale s námi jsi ještě nebila.“
„Hovorte si čo chcete, som rázne proti. A vôbec, nikam nejdem.“ Sadla som si na stoličku a pozerala von oknom. Cítila som vaše pohľady.
„Já to děvče… ,“ nedopovedala si.
Pozrela som sa na Teba čo zase chceš. „Nie, už nie. Prosím, nechaj ma tak. V noci si ma totálne zničila. Som rada, že žijem, že dýcham. Už ma nemuč.“
„Když já Tě tak ráda mučím.“ Odpovedala si, podišla ku mne a pohladkala ma po vlasoch.
„Vezmi ji do ložnice, Jarku, prosím. Já už si s ní poradím. Děkuji.“
Nestačila som sa spamätať a už som bola v Jarkovom náručí a on ma odvádzal do spálne.
„Ale okamžite ma pusti, lebo…“
„Lebo čo?“ prerušil si moje vyhrážanie.
„Lebo, lebo, …. proste lebo…“
„Dobře holčičko, uklidni se, neboj se, bude to tak krásné…“
„Ja viem, už ale nemôže byť nič krajšie ako to, čo som prežila v noci.“
„Ale může, jenom Ty o tom ještě nevíš.“
No zbohom, pomyslela som si. Dostala som sa do zajatia. Do pasce, z ktorej niet úniku. Do pasce, ktorá ma lákala. Vo svojom vnútri som sa tešila, ale navonok som svoje šťastie nepreukazovala.
„Tak holčičko, pěkně lehni a ani se nehni.“
Predstierala som, že sa bojím. A vlastne, tak trošku som sa bála. Ale bolo to iné. Čakala som, čo sa bude diať ďalej. Dlho nič. Všade bolo ticho ako v hrobe.
„Tak Leničko, už jsem tady.“
„A kde je Jarek?“
Šel do obchodu nakoupit.“
„Kto, Jarek? To nemyslíš vážne. Ja som chcela ísť do obchodu!“ a už som sa zdvíhala z postele.
„Ale miláčku, Ty nechceš být se mnou? To mě mrzí.“ povedala si smutne a svoju tvár zaborila do vankúša.
„Čo Ťa mrzí miláčik?“ spýtala som sa a vrhla na Teba. Svoju tvár som zaborila do Tvojich voňavých a jemných vláskov a vdychovala ich vôňu.
„Miláčik, no tak. Už sa na mňa nehnevaj. Daj mi pusinku. Prosím! Pohladkaj ma, bozkávaj ma, líž ma. Chcem s Tebou zažívať tú rozkoš ako včera. Buď ku mne tak nežná a hrubá ako v noci. Moc po tom túžim.“
Obrátila si svoju tvár a vrhla na moje pery. Chvíľu som nevedela, čo sa stalo, ale ten dotyk mäkkých a sladkých pier ma dostal do skutočnosti. Do skutočnosti? Skôr do krásneho sna. Sna? Čo to vlastne je? Čo to vlastne prežívam? Tá nepopísateľná rozkoš pri Tvojom dotyku, Tvoje slová ma rozpaľovali.
„Toužím po Tobě, Miláčku!“
Jemne som Ti zahryzla do pier a potom som sa na ne prisala.
„Mám být něžná? Opýtala si sa.
„Nie! Buď taká ako v noci…“
„Strašne sa mi páčiš, Katka. Vážne. Nikdy som si nemyslela, že budem mať tak krásne dievča. A tak vášnivéééé.“
„Jen se směj. Ja Ti dám!“ vyhrážala si sa.
„Áno?? Tak to je skvelé. Na čo ešte čakáš? Daj mi všetko, čo chceš. Všetko to potrebujem.“
Lišiacky si sa usmiala a uvrhla na mňa. Kotúľali sme sa po posteli, pokým sme skoro nespadli.
„No tak, holky. Klídek. Nejdete na to nějak zhurta? Jste jaksi moc rozvášněný.“ Povedal Jarek, keď nás zachytáva, aby sme nezleteli z postele.
„Já jdu vařit oběd a vy si to užívejte. Ale nedolámejte se.“
Jarek odišiel.
„Dá sa mi spať,“ povedala som a ukladala sa na spánok.
„Ale. Tak to tedy ne!“ Prisala si svoje pery na moje a spánok ma v tom momente prešiel.
„Som taká šťastná, že Ťa mám, láska moja. Smiem byť stále Tvoja?“
Iba si sa na mňa dívala a jemne ma začala hladkať.
„Miláčku…“
„Áno?“
„Chci Tě.“
„Tak si ma vezmi. Som celá Tvoja. Patrím Ti.“
Zadívala si sa hlboko do mojich očí a ja som pochopila, čo chceš povedať. Vyzliekla som Ťa z trička a kraťasov. Zostala si ležať len v spodnom prádle.
„Vauuu!“ Ostala som prekvapená, keď som zbadala Tvoje čierne čipkované prádlo.
„Si kúzelná, Katko.“ Pritiahla som si Ťa bližšie. Ležala som na chrbte a Ty si bola jemne zvalená na mne. Táto poloha sa mi páčila. Dívala som sa priamo do očí a cítila celé Tvoje nádherné telíčko.
„Si moja láska, moje dievčatko, môj anjelik. Vieš o tom?“
„Jo, já vím.“
Zaborila som prsty do Tvojich vlasov a pritiahla Ťa bližšie k sebe. Prehrabávala som sa v Tvojich jemných vláskoch a hltala Ťa očami. Ruky mi prešli na Tvoj skoro holý chrbátik. Zaklonila si hlavu a moje ústa si vzali Tvoj krk.
„Prečo mám byť nežná, láska?“
Neodpovedala si len si ešte viac zaklonila hlavu. Rozopla som Ti podprsenku a stiahla nohavičky.
„Neměla jsem Tě mučit já?“opýtala si sa.
„Nie, teraz sa musíš poddať Ty mne, drahá.“
Hladkala som Tvoj chrbátik a zadoček dlaňami, popritom som z Teba nespúšťala oči. Prevalila som Ťa na chrbát a zo skrine vzala šatku. Ľahko som Ti zviazala šatkou ruky a oči. Takto si nevedela čo sa bude diať a to sa mi páčilo. Ležala si na posteli taká nevinná a predsa taká ustráchaná. Určite Ti vŕtalo hlavou, čo sa bude ďalej diať. Odišla som.
„Jarku, niečo od Teba potrebujem.“ Našťastie, to čo som potrebovala, ste mali.
Jarek mi to pomohol odniesť a už sme ostali opäť samé. Hlasno a prerývane si dýchala.
Prechádzala som svojím jazykom po Tvojom krku, hrudi, brušku a nožičkách. Pokúšala som sa nedotknúť Tvojich erotogénnych zón. Tvoj dych bol čoraz silnejší a v každej stotine minúty si sa snažila prísť na to, čo sa bude teraz diať. Počula si niečo zaštrngať. Znovu som sa vrátila na Tvoj krk a jazýčkom sa dotkla tej jemnej a hebkej pokožky. Trošku si zakričala.
„Je to chladivé!“
„Ja viem. Buď tichučko, dobre?“
Zobrala som do ruky kocky ľadu a jemne Ti ich rozložila od krku až k mušličke. Viem, bolo to studené, ale príjemné. Tá horúčava, ktorá bola v Tvojom tele musela byť trošku schladená. Dobre vieš, že milujem kontrasty. Pomaličky som tie kocky ľadu posúvala po tele a ony sa topili. Plachta už začínala byť mokrá.
„Neboj sa, miláčik. Nechcem Ti nič zle.“
Keď sa kocky ľadu úplne roztopili a na Tebe ostala iba voda, zobrala som uterák a ľahulinko Ťa utrela. Počula si niečo zasyčať a po krátkej chvíli si zacítila opäť niečo studené ale oveľa príjemnejšie. No tentokrát som mala úžitok z toho i ja. Nastriekala som na Tvoje telo šľahačku a mohla som sa jej krásne nasýtiť.
„Páči sa Ti to, láska moja?“
„Jo.“
Pokračovala som. Zlízavala som z Teba šľahačku. Keď bolo Tvoje telíčko čisté, roztiahla som Ti nohy a vsunula sa medzi ne. To isté iste som spravila i s mušličkou. Zostala celá od šľahačky. S Tvojou šťavičkou bola fantastická. Ešte lepšia ako ktorákoľvek ovocná šľahačka. Snažila som sa ju lízať čo najpomalšie, aby sme si to vychutnali obe. Keď už nebolo po šľahačke na Tvojej mušličke ani stopy, vrátila som sa k Tvojím ústam. Chutila som ľadom, šľahačkou a šťavou. V pohári, v ktorom som mala šampanské, som namáčala jahodu.
„Otvor ústočka, miláčik!“
Spravila si, ako som Ti kázala.
„Hmmmmm, to je báječné!“ tichučko si hrkútala.
„Ja viem. Chceš ešte?“
„Jo, samozřejmě, že jo. Chci všechno.“
Papkala si jahody až kým neostala po nich ani stopa. Prisala som sa na Tvoje sladučké pery a vychutnávala si ich. Ruky mi blúdili v Tvojej mušličke, teda na Tvojom klitorise. Jemne som po ňom prštekom prechádzala. Cítila som, ako sa vypínaš a tak som Tvoje pery opustila, aby som Ťa mohla dorobiť jazýčkom. Bola si neuveriteľne zaplavená šťavou. A do minúty jej bolo dvakrát viac. Ležala si nehybne na posteli, ja som sa k Tebe presunula a hladkala Tvoje nahé telo.
„Ty jsi tak kouzelná, miláčku!“ npovedala som po česky, keď si zaspávala.