Vaše erotické povídky

Jmenuji se Nicoletta. Tehdy když to začalo, bylo mi dvacet let. Rozešli jsme se spolu, ale v dobrém, šlo o to, že nám oběma něco chybělo. Určitě nešlo o sex, ten byl naprosto perfektní a navíc po tom zjištění, že máme společnou zálibu - úchylku. Sadomasochismus. Vždycky mě bolest tak trochu vzrušovala, ale až on mě naučil jí využít. Byl a stále je masochista. Věděla jsem, že musím od něj chtít pravidelná setkání, jen jemu v tomhle uvěřím, prozatím. "Ozvu se já tobě, ale ne dřív jak za dva měsíce, ať si ten rozchod ujasníme", řekl, když jsme udělali tečku za naším vztahem. Byl starší, ale to mi nevadilo. Po dvou měsících jsem čekala, že se ozve, jak řekl. Nic. Vypustila jsem to tedy z hlavy, když po 11 týdnech koukám doma na televizi a najednou zvoní telefon. Číslo neznám, přijímám tedy trošku rozpačitě hovor.

číst více

Stopovanie – časť 2 Telo mám ako v jenom ohni a nemyslím na inšie ako na oddych. Konečne budem v posteli, pomyslel som si. A dúfam, že ma nenechá spať s týmito železnými putami. I keď sa mi išlo zle, lebo štupeľ v zadku mi moc prekážal, veľmi rád som sa vzďaľoval z tejto strašnej izby. Spálni dominovala veľká posteľ a vstavané skrine so zrkadlami na dverách, ktoré dobre zobrazovali celú posteľ. Keď som uvidel, že na posteli, skrini ani nikde na stenách nie sú žiadne mučiace ani zaisťovacie zariadenia veľmi som sa potešil. Hodila ma dolu tvárou na posteľ. „Teraz ťa čaká ešte jedno prekvapenie a potom ti to urobím tak ako ešte nikto predtým.“ povedala so smiechom Pavla. Obišla posteľ a otvorila skrinku vedľa postele. Bolo tam neskutočne veľa povrazov rôznych druhov, farieb a dĺžok. „Spravím ti klasickú bondáž – teda uviazanie, aby si rozumel, a potom ti to urobím do konca!“ Prinútila ma vstať a postaviť sa pred posteľ.

číst více

Stopovanie – časť 1 Toto je príbeh, na ktorý by som najradšej zabudol, ale tak ľahko to nepôjde. Práve som ukončil štvrtý semester filozofie a mal som pred sebou tri voľné mesiace. Tak ako vlani som ich chcel stráviť cestovaním po Európe. Vlani som bol v Škandinávii a tohto roku som si chcel pozrieť Benelux. Nejaké peniaze som mal usporené a niečím prispeli rodičia po úspešných skúškach. Nechcel som zbytočne vyhadzovať peniaze za vlak či autobus a tak som išiel stopom. Už vlani sa mi to osvedčilo, keď som v pohode precestoval celú Škandináviu. Vyrazil som v sobotu ráno z rodného Zvolena a odpoludnia som už bol pri Hradci Králové. Tam pri diaľničnom privádzači som čakal na ďalšieho ochotného vodiča. Po necelej polhodine stopovania zastal nový Ford. Keď som uvidel plzeňskú značku veľmi som sa potešil. V aute sedela príjemná pani stredného veku. Ochotne ma zobrala a ponúkla sa, že ma odvezie až za Plzeň. Bývala v malej dedinke Kozolupy.

číst více