Vonku je chladno, pomyslel si Jonathan, ktorý sa práve vracal domov z práce. Práve v tom momente, keď vyšiel z budovy banky začalo husto snežiť. Jonathan si natiahol svoje kožené rukavice, pošúchal rukami, aby sa aspoň trochu ohrial a ponáhľal sa do auta. Zabuchol dvere, zapol klímu a pri štartovaní sa pozrel do spätného zrkadla, videl svoju prácou zničenú tvár. Pod jeho výraznými hnedými unavenými očami boli veľké tmavomodré polkruhy od nedostatku spánku.
Hneď na to zívol a striasol zo svojich krátkych zvlnených čiernych vlasov snehové vločky, ktoré sa už začali topiť. Cestou domov rozmýšľal nad svojou teplou pohodlnou posteľou a keď tak rozmýšľal, zistil, že je aj celkom hladný. Po dlhej vyčerpávajúce j práci už netúžil po ničom inom, ako sa hodiť do horúcej vane, relaxovať, dať si pri tom nejakú tu chutnú večeru a potom sa vrhnúť do postele a zaspať sladkou únavou. Avšak, keď už bol pri dverách do jeho bytu, s kľúčmi cengajúcimi v jeho rukách, nemal ani poňatie, kto, alebo čo ho v tom momente čaká za dverami, pretože sám rozmýšľal len nad poriadnym kusom volského oka so zapečenou slaninou vo vnútri a teplou kúpeľov. Napodiv bolo už odomknuté. Jonathan sa naľakal, ale dvere neboli ani vypáčené, ani nijako inakšie nasilu otvorené. Preto začal logicky uvažovať, ale na to nemal dosť času, pretože jeho reflexy spravili prácu za neho. Dvere okamžite, síce kŕčovito, otvoril. Byt vyzeral rovnako ako keď ho ráno opustil, jediné, čo v ňom bolo iné, bola Leila, koketne sa usmievajúc, opierajúca sa o radiátor, pravou nohou skrčenou pod pravým uhlom, chodidlom dotýkajúcim sa radiátoru a v rukách štrngajúca kľúčikmi. Leila bola Jonathanova susedka, hneď z dverí oproti tým jeho, to vysvetľovalo, ako sa dostala do bytu. Jonathan jej dal kľúče, keby si ich niekedy náhodou zabudol, alebo stratil, aby mal nejakú rezervu a s Leilou si padli do oka, hneď po nasťahovaní, čo ani nebolo tak dávno, preto práve mu ona vtedy pripadala do úvahy ako tá najlogickejšia možnosť. Podľa toho, ako ju poznal, (Čo nebolo veľmi) ju považoval za milú, spoločenskú a celkom inteligentnú ženu. Bola o rok, dva mladšia ako on a bola nádherná, aspoň ako sa Jonathanovi zdalo. Mala husté prirodzené ryšavé vlasy, splývajúce jej až po chrbát, práve teraz ich však mala zapletené v dlhom cope. Jej tvár mala veľmi jemné a na pohľad príjemné črty, malý krátky noštek mala umiestnený v dokonalej úmernosti od jej mandľových, hlbokých, zelených inteligentných očí a jej lupeňových, usmievavých pier. Hoci si padli navzájom do oka, Jon ju ešte nikde n epozval, ani vlastne nevedel prečo, ale stále bol zasypaný hordou práce a nad tým ani tak veľmi nerozmýšľal. Ale viac, ako jej samotná prítomnosť, ho šokovalo to čo mala na sebe. Leila obvykle v jeho prítomnosti nosila rôzne nohavice, svetre, alebo tričká, ale teraz mala na svojom vyzývavom, krásne tvarovanom tele oblečenú voľnú priehľadnú čiernu blúzku a pod ňou jej bolo vidno jej prirodzené oblé pevné súmerné poprsie, uväznené v tmavej, tiež priehľadnej podprsenke. Ako Jon lapal po dychu, jeho oči kĺzali nižšie po Leilinom tele. Videl na nej krátke rifľové šortky, pod nimi priesvitné čierno-biele pásikavé pančušky, ktorých vysoko vytiahnutý pás, presvital aj cez jej blúzku. Mala krásne formované dlhé nohy s pevnými stehnami a zadočkom, za ktorý by sa dalo zabíjať. Na chodidlách mali pančuchy zosílené päty aj okolie prstíkov. Jonathan v tej chvíli zacítil tvrdnutie jeho pohlavia v boxerkách. Začal sa p&yac ute;riť a zajachtávať, slová mu viazli v krku. Tak toto teda vážne nečakal. Keď sa už konečne, ako tak spamätal a išiel vyhŕknuť spŕšku otázok, Leila sa začala hrdelne smiať, a na to povedala: „ Mal by si sa teraz vidieť.“ A zasa
neudržala smiech. Jon, ako keby ani nevnímal, pomyslel si aká je krásna, keď sa takto smeje. Potom sa zrazu spamätal a spýtal sa trochu koktavým roztraseným hlasom: „Č-čo tu robíš, Leila?“ Snažil sa upokojiť svoje roztrasené hlasivky, nohy aj úd. Leila sa na neho usmievala snáď tým najkrajším úsmevom, aký kedy videl a zasa bol nesvoj, jej hlboké zelené oči si ho prezerali od päty, po hlavu. A potom prehovorila: „Nepáči sa ti, že som tu?“ Jon na to rýchlo vyhŕkol: Nie! Ja len, že prečo si na mňa nepočkala vonku, ale čo vlastne potrebuješ?“ Snažil sa tváriť sebaisto, ale nedokázal spustiť oči z jej koketnej pózy, kyprých pŕs, dokonalých nožičiek, navlečených v látke, ktorú tak miloval a ktorá ho tak veľmi v zrušovala. Nedokázal zastaviť rýchlu erekciu v svojom rozkroku, ani keď sa snažil spomaliť stúpanie svojho nedočkavého údu, preložením jednej nohy pomedzi druhú, čo muselo vyzerať nanajvýš komicky, hlavne postojačky. Veď aj Leila na to odpovedala ďalšou várkou smiechu, nie posmechu, ale úprimným pobavením. „Veď ho nechaj chudáka, netlač ho tam toľko.“ Povedala stále so smiechom na perách. Jon sa červenal ešte viac ako predtým. Chcel niečo povedať, ale slová sa mu akoby zasekávali v hrdle. „Nemusíš nič vravieť.“ Povedala pohotovo Leila a odtisla sa od radiátoru. Pomalými ladnými krokmi sa blížila k Jonathanovi. Ako mačka a modelka zároveň, pomyslel si Jon zrazu. Keď už bola pri ňom Jon iba vyhŕkol: „Leila.“ Usmiala sa a odpovedala: „Jonathan.“ Stále s náznakom úsmevu na perách. Po krátkej odmlke, zacítil slabé šklbnutie v rozkroku. To bola Leilina hebká ruka, ktorá práve prechádza la po viditeľných rysoch jeho stvrdnutého pohlavia pod nohavicami. „Nečakala som takúto rýchlu reakciu.“ Povedala na to. „Leila, čo, čo to robíš?“ Spýtal sa Jon. Srdce mu búchalo akoby sa chcelo vyslobodiť z jeho hrudníku. „Nie je to snáď zrejmé?“ Spýtala sa s náznakom irónie, stále nespúšťajúc ruku z jeho rozkroku. Hneď po týchto slovách sa obopla svojimi nohami okolo tých jeho a ľavou rukou mu siahla do vlasov. Jon cítil, ako sa jeho stvrdnutý úd dotkol jej tela, síce nepriamo, ale vyburcovalo to v ňom silné vzrušenie a do krvi sa mu začal pumpovať adrenalín. Druhou rukou ho objala za chrbát a nahla sa k jeho ústam. Cítil jej horúci dych na tvári, jej pritisnuté telo na svojom, hoci oddelené niekoľkými vrstvami oblečenia. Začala ho bozkať, pričom pomaly zatvárala svoje krásne veľké zelené oči. Cítil jej vlhké pery na svojich. Ach, ako dlho sa už takto nebozkával, pomyslel si. Nemal inú možnosť ako sa poddať, bolo to také príjemné, také uspokojivé. Tiež ju objal, jednou rukou okolo pása, druhou sa jemne zaryl do jej ryšavých hustých vlasov. Po chvíľke zapojil aj jazyk. Neodtrhli sa od seba hodnú chvíľku. Vzrušenie stupňovalo a vrelo v Jonathanovi tak ako voda vrie v uzavretej kanvici. Ešte počas jej horúcich bozkov mu začala svojimi šikovnými jemnými rukami vyzliekať nohavice a boxérky. Napodobil ju a tiež z nej strhol jej hebkú blúzku a nedočkavo jej rozopol podprsenku. Ona jemu jeho kabát, sveter a tričko naraz rýchlym pohybom vyzliekla tiež. Odrazu cítil jej pevné prsia pritlačené na svojej hrudi. Rukami zapátral nižšie a vyzliekol z nej jej šortky. Odrazu pocítil ako jeho úd narazil do jej stehien. Bol tvrdý a mazľavý. Na jej silonkách zanechal vlhkú škvrnku. Ten dotyk ho vyburcoval ešte viac. Konečne sa od seba odtrhli. Obaja s bordovými ústami a chtivým pohľadom. Začal ju bozkávať na krk, na hruď a potom na jej ňadra. Pri dotyku jeho pier a jazyku jej bradavky okamž ite stvrdli a sama vydala stonavý a vzrušený výkrik, keď sa Jonove ruky z jej pevného zadočku presunuli na jej vlhký živôtik. Svoj úd, nemohol dlhšie opierať o jej stehno, zastrčil ho medzi ne. Na oboch stranách aj na žaludi cítil jej jemné pančušky. Vzrušenie sa stupňovalo. Rukami jej hladil jej krásne nôžky, jej pevné stehná, ladné lýtka a krásne formované chodidlá. Zdvihol ju jednou rukou za nohy a druhou držiacou ju za chrbát. Zasa ju nedočkavo pobozkal a náhlil sa do spálne s Leilou na rukách. V spálni ju jemne položil na posteľ, zubami jej dravo roztrhol pančušky v oblasti jej vlhkej kundičky a začal jej malý poklad oblizovať, hravo, ale intenzívne. Keď začala jemne vzlykať, rukou mu zasa zašla do vlasov a hlavu mu zatlačila ešte hlbšie. Nemal inú možnosť ako vyhovieť. Pustil sa do tuho. Robil jej to jazykom, potom zapojil aj prsty. Stále viac a viac jej jej malá štrbinka vlhla a samotná Leila stonala od vzru šenia. Pri tejto činnosti jej neustále hladil jej prekrásne nohy v čierno-bielych pančuškách, stále intenzívnejšie a s väčšou vervou. Jeho úd už zavlhčil povlečenie od toho napätia a vzrušenia. Keď konečne vytiahol svoju hlavu spomedzi jej stehien. Pomaly sa na ňu blížil, ako predátor ide na svoju korisť. Keď už bol v vhodnej pozícii, zasa jej začal hladiť prsia a jemne ich oblizovať. Jazykom sa pohrával s jej tvrdou rúžovou bradavkou. Leila nohami hladila tie jeho. Zas sa obrátil k jej tvári. Začal ju intenzívne bozkávať. Potom sa pomaly jazykom presúval po jej krku. Počul jej jemný hlások stonať od vzrušenia keď pomaly vsúval svoj tvrdý mazľavý úd do jej vlhkej horúcej kundičky. Na ten pocit nechcel zabudnúť, bolo ta ako v nebi. Jeho vták sa v jej jaskynke kĺzal ako navlhčené mydlo. Stále naberal rýchlosti. Počul Leilu ako od vzrušenia stená a cítil ako zviera svoju štrbinku. Cítil jej zrýchlené d&y acute;chanie na svojom krku. Hľadel jej rovno do tých jej veľkých hlbokých zelených očí a pri tom jej to robil stále rýchlejšie a silnejšie, ale snažil sa byť čo najjemnejší. Držal ju ako novorodenca, rukami obopnutými okolo jej ramien, krku. Cítil jej telo vo svojich dlaniach, horúcu krv prechádzajúcu jej žilami, pokožku uvoľňujúcu sa pri každom jeho dotyku. Hoci ju až natoľko nepoznal, ale niekoľko krát už spolu mali zaujímavé konverzácie. Vedel, že to nie je žiadna ľahká žena alebo hlúpa. Tak prečo? Pomyslel si, prečo tu s ňou teraz leží na posteli, vrcholne vzrušený, zasúvajúc a vyťahujúc vtáka v jej jaskynke. Nakoniec sformoval svoje myšlienky do jedného krátkeho slova, ktoré vyslovil tak spontánne ako sa len dalo: „Prečo?“ „Prečo, čo?“ Opýtala sa hľadiaca do jeho očí. „Prečo sme práve teraz tu a robíme to? Veď ťa skoro nepoznám. Prečo práve ja. Robíš to snáď s každ& yacute;m susedom?“ Leila vyzerala urazene, hoci neprestala, ako očakával. „Nie, s každým nie. Robím to s tými, s ktorými si rozumiem natoľko ako s tebou. Nehovor mi, že si si nevšimol tie signály. Stále keď sme sa stretli, snažila som sa ti slovne naznačiť, ako sa mi páčiš. Nie len svojim zovňajškom, ale aj svojimi názormi, svojou povahou. Ale ty si ma buď nevnímal, alebo si bol až príliš unavený a zničený z práce, aby si si uvedomoval, čo som sa ti dňom za dňom snažila naznačiť. Jedného dňa som sa rozhodla urobiť ra- *ston* radikálnejší *vzrušené stonanie* krok a vidíš sme tu.“ Keď dokončila vetu zasa začala od potešenia vzlykať a na perách sa jej objavoval blažený úsmev. Aj Jonathan cítil v svojom úde vrúce nahromadené semeno, ktoré sa už, už chcelo vyslobodiť zo svojho vezenia. Ešte pred vyvrcholením jej stihol povedať: „Aj ty si sa mi páčila, bola si stelesnenie všetkého čo som v žene hľadal, nežnosť, inteligenciu , sebakontrolu, humor, ochotu a nanajvýš si bola a si, to najkrajšie živé stvorenie, na ktorom mi oči spočinuli. Leila, ja ťa milujem.“ Bolo to asi sekundu pred vyvrcholením, cítil to v svojom pohlaví, ten príjemný pocit. Celé jeho telo sa akoby zmrazilo a vychutnávalo si ten blažený pocit. Samotná Leila dychčala a vzdychala od uspokojenia. Cítil ako sa jej zvierajú svaly v jej pohlaví, cítil ako výtrisk jeho semena dopadá do útrob jej tela. Ale myšlienkami bol niekde inde, sám si neuvedomoval, čo práve povedal. Vážne ju miluje, či to bol len pocit, vyvolaný vzrušením, hormónmi a jeho pohlavím v tom jej? Ale on to tak cítil, cítil to srdcom. Vtedy, keď držal jej telo jemne vo svojich rukách, vtedy, keď cítil vôňu jej hustých ryšavých vlasov, vtedy, keď hľadel do jej hlbokých očí, vtedy, keď cítil jej jemné pery na svojich, vtedy, keď počul jej hlas. Áno práve vtedy si to uvedomil. Zvieral ju celými svoj imi pažami, cítil jej spotenú horúcu pokožku na tej jeho. Jej prsia na jeho hrudi, jej nohy pri tých jeho, jej tvár pri tej jeho. Bola ako anjel, cítil jej rýchlo bijúce srdce. Držal ju a už nikdy ju nechcel pustiť, nikdy sa nechcel vzdať toho okamžiku. Leila mu dávala pocit radosti, tej najkrajšej radosti akú kedy v živote cítil. Hľadel do jej zelených očí a cítil to, v bruchu milióny, ba miliardy motýľov, šteklilo krídlami vnútro jeho žalúdku. V tom momente bola pre neho všetko, život aj smrť, radosť aj smútok. Bola pre neho všetkým, čo kedy potreboval. Cítil sa ako keby v rukách zvieral ten najcennejší poklad, ktorý nikdy nechcel pustiť, ktorý chcel opatrovať, starať sa oň. Tak opatrne a jemne ju objal, akoby sa bál, že sa vážne rozbije. Ten pocit bol však lepší, lepší ako tisícka orgazmov. Držal ju, ona jeho. V vzájomnom objatí. Teraz bol v skutočnom nebi, vnútornosti mu išli explodovať. Bál sa, že by sa mu v ruk&a acute;ch rozplynula, držal ju pevne, ale jemne. Až po dlhšej chvíľke toho najradostnejšieho momentu v jeho živote sa mu Leila naklonila k uchu a tenkým hláskom zašepkala: „Aj ja teba.“ Odtiahla sa od neho natoľko ab
y mu mohla pohliadnuť do očí. Až teraz bol Jonathan skutočne šťastný.