Vaše erotické povídky

Príbeh ktorý vám chcem vyrozprávať sa stal pred 15 rokmi. Mal som vtedy 32 rokov. Ženatý, dve deti, rozbehnutá kariéra, doma i v práci všetko v poriadku. Manželstvo som si občas spestril nezáväzným flirtom s nejakou prítulnou slečnou. A pár krát sa stalo, že som skončil v posteli s kamošom s ktorým som po alkoholickom záťahu opitý na mraky zakotvil v jeho byte. Veľa som si z tých večerov nepamätal. Hádam len jediné – bolo mi fajn.

Pritrafila sa aj jednorazovka keď som mal chuť experimentovať s chlapom. Na podiv mi to ani v triezvom stave nebolo nepríjemné. Tak som zistil, že to mám rád na obidve strany a v určitých ohľadoch mi robí dobre práve chlap. Vždy som si povedal, že je to preto, že je to nepoznané, nevyskúšané ale hlavne zakázané.
Vo firme, v ktorej som pracoval, došlo k organizačným zmenám a ja som dostal na výber – ak si chcem udržať miesto, musím zmeniť miesto práce. A tak, či som chcel, alebo nie, musel som súhlasiť s prácou na centrále firmy v 200 km vzdialenom meste. No nebol to job snov. Preto sme to s manželkou vyhodnotili tak, že budem dochádzať na týždňovky a časom uvidíme. Buď sa tam presťahujeme celá rodina, alebo si nájdem niečo iné. Samozrejmou otázkou bolo, kde budem v novom pôsobisku bývať počas týždňa. Na to aby som si kúpil nejaký malý byt som nemal. A vďaka neďalekej automobilke boli ceny prenájmov nenormálne vysoké. Našťastie firma mala 10 km od mesta, na okraji jednej prímestskej dediny svoj objekt – firemnú ubytovňu. Údajne žiadny veľký komfort nemám očakávať, ale bude to za dobrý peniaz. Fakt, že som musel z domu vylepšovalo len vedomie, že budem mať hádam aj viac voľnosti a budem si môcť dopriať nejakú radosť navyše…
Po príchode do mesta a administratívnych formalitách ma personalistka odkázala na kolegu Medeka, ktorý pracoval na inom oddelení centrály firmy. Mám vraj za ním zájsť a on ma ubytuje v ubytovni. Vie čo a ako, pretože tam sám býva. Zašiel som teda za ním. Zaklopal som, otvoril dvere a v kancelárii ma čakal asi 35 ročný chlapík.
„Dobrý deň, kolegyňa mi už volala, že prídete, čakám Vás. Som Miloš Medek, vitajte na centrále.“
„Dobrý deň, ďakujem za privítanie.“
Posadil som sa na stoličku oproti jeho stolu kam ma usadil.
„…potrebujem len niečo dokončiť a hneď pôjdeme na Grunty, teda do našej ubytovne, aby ste sa mohli zložiť a ubytovať.“
Sedel som ako prikovaný a len som dúfal, že na neho necivím ako teľa. Chlapík mal športovú atletickú postavu a napriek saku, ktoré mal na sebe bolo vidieť, že má naozaj vypracovaný hrudník. Až po chvíli som si všimol jeho vypasované oblekové nohavice úzkeho strihu. Trochu úzke… povedal som si pri pohľade na ne. Alebo len väčší chlap v nich? Ako prechádzal od stola k skrini nebolo možné si nevšimnúť jeho pevný zadok. Z dilemy ma vyrušil až jeho hlas:
„Ja som hotový, teda ak súhlasíte, môžeme vyštartovať!“
„OK, ideme.“
Zodvihol som sa zo stoličky a nasledoval som ho von z budovy.
Nasadli sme do služobného auta a už sme smerovali na Grunty. V aute bolo spočiatku trápne ticho. Miloš neváhal a začal:
„Vidím, že ste dobre nabalený, manželka nezabudla na nič?“
Prekvapil ma otázkou.
„No to zistím až mi bude niečo chýbať.“
Pousmial som sa a pomyslel na čo všetko sme pri balení skutočne zabudli…
„Keby vám niečo chýbalo, pokojne za mnou zájdite. Na Gruntoch sme s chlapmi taký malý uzavretý svet. Musíme si pomáhať – sme tam bez žien, ďaleko od mesta…“.
Význam týchto slov som si mohol vyložiť na tisíc spôsobov. Samozrejme mne napadali hneď tie najvzrušujúcejšie formy pomoci. No jasne, práve Tebe sa stane to, že zapadneš do partie nadržaných chlapov, ktorí si pomáhajú najlepšie ako vedia… Z rozjímania nad krásnymi možnosťami ma prebudilo škrípanie bŕzd a zatiahnutie ručnej brzdy. Dorazili sme na Grunty.
Budova zo sedemdesiatych rokov minulého storočia bola zrejme kedysi nejakou podnikovou chatou. Na pohľad stará, ale zvnútra slušne udržiavaná. Moje očakávania boli našťastie horšie ako skutočnosť sama. Spolu so mnou v nej malo bývať ďalších šesť kolegov – rovnako cezpoľných ako ja. Prízemie bolo rozdelené na priestrannú chodbu, sociálne zázemie s toaletami, spoločnými sprchami, nejaké príručné sklady a veľkú kuchyňu. Zvyšok priestoru vypĺňala spoločenská miestnosť, jedáleň, klubovňa – všetko v jednom. Na poschodí bolo 10 izieb. Miloš ma doviedol do jednej z nich. Strohé ubytovanie s dvomi posteľami pri stenách, skrinky, skrine, stôl a sotličky.
„Každý máme svoju izbu, pretože izieb je tu dosť. Takže aj Vám sa jedna ušla. Budete tu mať súkromie, je to tu celé vaše.“
Asi zbadal sklamanie v mojich očiach a preto hneď dodal
„Môžete si to tu zútulniť ako chcete. Berte ako bonus to, že večer to tu máte sám pre seba a nikto vám nebude chrápať na vedľajšej posteli celú noc do ucha…“.
Ty trdlo, pomyslel som si. Presne to som chcel. Mať každý večer v izbe chlapa s ktorým by som mohol pokecať, posrandovať….a ktovie čo ešte.
„No pokojne sa vybaľujte, ja sa musím vrátiť do firmy. Večer okolo pol šiestej chodíme z mesta tak sa zoznámite s ostatnými kolegami“.
A takmer už odišiel, keď sa zrazu otočil na opätku:
„Neviem, či môžem, ale chcem vám navrhnúť tykanie – predsa tu budeme spolu v tomto našom chlapskom kráľovstve spolu, ja som Miloš.“
„Ja som Jakub a veľmi ma teší.“
Dlaň mi zovrel stisk jeho mohutnej ruky veľkej ako lopata. Priamy pohľad do očí – podanie ruky ako má byť. Keby som bol žena, podlomia sa mi kolená.
Rozlúčili sme sa a ja som si začal vybaľovať veci. V hlave mi vírili myšlienky. Moja predstavivosť mi podsúvala nerealizovateľné erotické scenáre toho čo ma tu na Gruntoch čaká. A ja som len vyraďoval jeden za druhým. Jasne, večer sa sem dovalí partia pupkatých ženáčov, ktorí tu cez týždeň žijú na konzervách a cez víkend ich vykrmujú manželky doma. Toto bude mať od romantiky na hony ďaleko. Veď uvidíme, povedal som si. Minimálne Miloš sa mi videl ako objekt hodný môjho záujmu.

Privítanie
Blížil sa večer a ja som bol nedočkavejší ako študentka pred prvou súložou. Ale najmä čím ďalej nervóznejší. Povedal som si, že by sa patrilo zaobstarať nejaké prískočné a tak som vyrazil do miestnych potravín a kúpil som trochu alkoholu aby bolo čím zapiť zoznámenie. Po pol šiestej večer pred ubytovňou zaparkovali dve autá a vystúpila z nich partia chlapov. Notebooky cez plece, v rukách nákup na večeru.
Vošli dnu a to už sa dopredu hrnul Miloš, ktorý sa ihneď ujal slova:
„Páni, dovoľte aby som vám predstavil nášho nového spolubývajúceho Jakuba, ktorý tu na Gruntoch bude s nami zdieľať naše radosti a starosti a cez týždeň tu bude s nami žiť život slameného vdovca.“
Ostatní sa z chuti zasmiali a postupne sa predstavili podaním ruky.
Igor, asi 40 ročný, holohlavý frajer a ostrými rysmi tváre a perfektne udržiavaným strniskom. Peter s okuliarmi a bradou ako islamský radikál, zrejme najmladší z partie a výzorom zanedbaného ajťáka. Milan, najvyšší z nich, čiernovlasý a naozaj veľký chlap s prenikavým pohľadom. Richard, asi 35 – 37 ročný chlap pevnej stavby tela so stiskom ruky ako kovadlina, svetlé vlasy už začali naberať sivý nádych. Marian, nižší päťdesiatnik s telom prezrádzajúcim, že v minulosti robil nejaký silový šport…zápasenie, alebo judo.
No a Miloš, ktorý sa zvítal som mnou formálne ešte raz a povedal, že u nás je zvyk si tykať a teda po dohode s ostatnými sa vykanie zakazuje.
Chlapom som oznámil, že mám pre nich pripravené niečo na zapitie a privítanie, čo sa stretlo so súhlasnými reakciami a dohodli sme sa, že najprv sa navečeriame a potom posedíme pri mojom prískočnom. Všetci sa rozišli do svojich izieb s tým, že sa v kuchyni stretneme o 15 minút a spichneme niečo na večeru.

Po necelej štvrťhodinke sa začali chlapi po jednom trúsiť do kuchyne. Všimol som si, že všetci boli oblečení (či skôr vyzlečení) pohodlne, tak ako keby boli doma. Jeden vo voľných teplákoch, druhý len v tielku a boxerkách, tretí v slipoch a tričku, ďalší v pohodlných domácich nohaviciach. Ja som napochodoval dole v slušivých teplákoch a mikine – evidentne najviac naobliekaný. Nevadí, povedal som si a pripojil som sa k príprave večere, kde každý mal čosi na starosti. Miloš si všimol moje rozpaky, podišiel ku mne a prekvapujúco si položil ruku na moje plecia:
„Ak ti je zima, je to v poriadku a ak si takto zvyknutý chodiť aj doma je to naozaj O.K. My sa tu cítime ako doma a navyše sme tu samí chlapi. Celý deň sme v oblekoch a kravatách, takže večer si na bontón nejako zvlášť nepotrpíme.“
„Ďakujem za info, budem vedieť,“ s úľavou som odpovedal Milanovi a hneď som si zvliekol mikinu, pretože mi bolo naozaj horúco a zostal som v teplákoch a tielku.
„No vidíš, hneď je to lepšie, však?“, povedal Miloš a potľapkal ma už po obnažených pleciach. Jeho veľké dlane som na pleciach cítil ako keby boli pod prúdom a jemne ma striaslo.

Tak toto bude ťažké, povedal som si. Richard v boxerkách stál pri kuchynskej linke a krájal zeleninu… stojac pri doske linky si nenútene tlačil obsah boxeriek o jej okraj. Igor v slipoch sediac rozkročmo na stoličke čistil zemiaky nad smetným košom a aj v jeho prípade sa bolo na čo pozerať.
Spamätaj sa! Nemôžeš civieť na tých chlapov ako na zjavenie. Ešte si to niekto všimne a toto budeš sakra ťažko vysvetľovať. Zachránil ma Miloš, ktorý ma pred všetkými vyzval aby som povedal čosi o sebe, nech všetci vedia s kým majú tú česť.
„…a o tom koľko báb si už pretiahol nemusíš, to si nechaj až na neskorý večer, keď popijeme.“
Ani neviem čo som mu odpovedal, ale viem, že sme sa všetci z chuti zasmiali.

Po večeri sme otvorili moje alkoholické zásoby a pripili sme si na moje privítanie. Moji noví spolubývajúci ma takto intenzívne vítali takmer až do polnoci. Kým vítaniu neurobil koniec Igor, ktorý zahlásil, že zajtra musíme vstávať do roboty a tu nováčikovi, ukázal na mňa, sa nepatrí prísť prvý deň do práce neskoro.
Všetci sa rozlúčili a odkráčali po schodoch do svojich izieb. Zostal som dole aby som poupratoval poháre a fľaše, ktoré zostali po mojom uvítacom večierku v spoločenskej miestnosti, alebo ako hovorili kolegovia – v klubovni. V tom som začul vo dverách Miloša, ktorý sa vrátil zo schodov
„Pomôžem ti, nech to tu negruntuješ do rána.“
„Ďakujem, to ale nemusíš. Bolo to moje privítanie a mal by som to poupratovať aby sme sa mali kde zajtra ráno naraňajkovať. Ale ak mi pomôžeš bude to rýchlejšie. Chcem sa ešte osprchovať, lebo po celom dni toho mám naozaj dosť.“
„V pohode,“ povedal Miloš, „ budeme to mať raz dva hotové. Tiež sa chcem rýchlo osprchovať a zapadnúť do postele, lebo ráno nevstanem.“

V tom momente sa vo mne rozblikali všetky kontrolky. Ja v sprche. Miloš v sprche. V spoločných sprchách. Moje trápenie nemá konca! Ale moje obavy a pochybnosti rozptýlilo asi milión motýľov v bruchu. V mojej hlave sa znova začali odohrávať v rýchlom slede všetky tie fantastické scenáre. Chlape preber sa! Skonsoliduj sa! Začalo sa ozývať moje racionálne ja. Zrejme ti naozaj nechýba k šťastiu nič iné len škandál. A ešte k tomu s kolegom. A kolegom, ktorého poznáš necelý jeden deň. A dosť!
Zmierený so svojím zdravým rozumom som sa vybral do svojej izby. Hodil som sa na posteľ a zvažoval, či pokúšať osud a vyraziť do sprchy. Nakoniec sa rácio a chtíč dohodli: raz sa v sprche s ostatnými stretneš, alebo sa budeš sprchovať vždy po polnoci a sám?
Zhodil som zo seba tepláky, ponožky a v boxerkách s uterákom a sprchovacím šampónom v ruke som vyrazil do sprchy. Keď som míňal Milošovu izbu počul som ako s niekým hlasno telefonuje a oslovuje ho „drahá“. Manželka, pomyslel som si. Fajn, mám náskok. Rýchlo sa osprchujem a vrátim sa do svojej izby možno ešte skôr ako sa príde osprchovať Miloš.

V miestnosti, ktorá bola umyvárňou a sprchou súčasne, bol na stene rad umývadiel so zrkadlami a oproti rad spŕch. Žiadne deliace priečky, žiadne závesy. Takéto čosi som zažil naposledy na vojne. Ale to bolo v roku 1989! Správca tejto budovy má zrejme záľubu vo voyerizme a pohľad na sprchujúcich sa chlapov chce očividne dopriať každému. Takže moje sprchovanie bude veľmi rýchle, pomyslel som si. Rýchlo som zo seba zhodil boxerky, tielko a vhupol som pod sprchu, ktorá bola najďalej od vstupných dverí. Horúca voda ma príjemne hriala a stekala po tele. Nedbanlivo som si rozotieral sprchový šampón po tele a postupne som sa rukami blížil k rozkroku.
„Kokso, s manželkou som nevedel skončiť, vrátila sa po poobedňajšej zmene domov, pre ňu je teraz neskoré popoludnie. Ja by som spal a ona nedajbože skončiť..“.
V kúpeľni sa rozozvučal Milošov hlas. Otočený zadkom k dverám som len pootočil hlavou smerom k Milošovi aby som mu naznačil, že registrujem jeho prítomnosť.
„To poznám, niekedy by mi mal operátor platiť za to že trpezlivo počúvam svoju manželku v telefóne,“ odpovedal som mu.
Miloš si rýchlym chmatom zložil dole uterák, ktorý mal obkrútený okolo pása a povesil do na vešiak pri dverách. Už celkom nahý prechádzal kúpeľňou k sprche a vybral si tú, ktorá susedila s tou mojou. Spustil vodu a nechal na seba tiecť jej prúd. Stál som stále otočený chrbtom k Milošovi, ktorému som tak ponúkal len pohľad na môj zadok. A akože nenútene som pokračoval vo svojom sprchovaní. V hlave mi však lietali myšlienky rýchlosťou ako v 4G sieti. Čo urobiť? Mám sa otočiť? Ako odtiaľto odídem? Chcem sa na neho pozrieť! Nemôžeš sa otočiť! Budeš na neho zízať!
„Tiež používaš AXE Africa?,“ prehovoril po chvíli Miloš, ktorý si zrejme všimol môj sprchovací šampón na držiaku pri sprche.
„Mám tú vôňu veľmi rád,“ povedal a dodal „teraz mám túto novinku, vyskúšaj ako vonia.“ A štuchol ma do chrbta tubou svojho šampónu.
Chceš nechceš, musel som sa otočiť aby som tak prejavil záujem o jeho novinku v šampónovaní mužského tela. Vzal som do ruky tubu jeho šampónu a privoňal som k nej. Kútikom oka som si všimol líniu Milošovho tela, ktorú iba uprostred narúšal jeho odstávajúci vták.
„Vonia naozaj veľmi pekne. Zaujímavé, že v obchode som ho ešte nevidel,“ podával som tubu späť Milošovi. V tom momente som zbadal, že Miloš sa mi nepozerá do tváre, ale oveľa nižšie.
„No páni, slušná výbava a vidím, že sa o neho pekne staráš. Pekne oholený!“, dodal uznanlivo.
Zostal som stáť ako obarený. Čakal som všetko, ale takýto priamy ťah na bránku nie. Stál som tam a voda mi stekala po pleciach, hrudi, bruchu až tam kde to bolo podľa Miloša slušne vybavené a pekne oholené.
No bodaj by nebolo. Holím sa hádam od svojich 18 rokov kedy som pochopil, že je to lepšie, hygienickejšie, spodné prádlo ťa nehryzie ani v tesných nohaviciach a to nehovorím o tom príjemnom pocite na dotyk a komforte pri orálnom sexe. Stále som tam stál ako svätý za dedinou, zjavne prekvapený pretože Miloš pokračoval:
„Prepáč ak som bol príliš osobný, ale po nejakom čase si tu zvykneš na to, že my tu nemáme pred sebou nejaký ostych. Nahota je tu pre nás celkom prirodzená a dnes sa chlapi držali len kvôli Tebe. Nechceli Ťa vyplašiť hneď v prvý večer. No áno, Rišo a Igor sa nevedeli udržať a zliezli do klubovne v spodnom prádle. Za iných okolností by nemali na sebe nič. Bol si na vojne? Ak áno vieš, že chlapi to nejako neriešia…“.
Tak toto je splnenie mojich najodvážnejších snov a vstúpil som hádam do raja. Šesť chlapov, ktorí si užívajú voľnosť a na opustenej ubytovni sa dohodli na všeobecne akceptovanej nahote a fungujú medzi sebou nahí, bez ostychu sa predvádzajú jeden pred druhým s odhalenými čurákmi. Prekvapený som sa nevedel zmôcť na slovo. Stál som tam oproti Milošovi až kým to neprerušil on.
„Je to problém? Nevedeli sme ako zareaguješ.“
„Nie je, vôbec to nie je problém. Vôbec mi to neprekáža Miloš. Nič sa nedeje.“
„Tak to som rád,“ Miloš tým prerušil prúd môjho súhlasu s existujúcim stavom.
Stáli sme tam oproti sebe a aby som prerušil trápne ticho nenapadlo mi nič rozumnejšie a tak som pokračoval v debate:
„Vidím, že aj ty sa o toho svojho krásavca príkladne staráš. Máš ho vyholeného celého.“
Miloš mal na rozdiel odo mňa pekne vyholeného čuráka aj nad koreňom. Bez jediného chĺpka sa spomedzi vypracovaných stehien napínal mäsitý žilnatý úd, ktorý podopierali pevné hladké gule pevne pritiahnuté k telu. Voda mu po ňom stekala v jemnom prúde ktorý opúšťal jeho vypracované telo na špičke žaluďa odkiaľ klesal k zemi ako keby Miloš práve močil. Díval som sa na tú hru vody a tela a celkom mimovoľne som sa dotkol svojho kokota. Neprekvapilo ma, že bol na dotyk trochu väčší ako doteraz.
„Deja sa niečo?“ spýtal sa ma Miloš sledujúci ako sa dotýkam svojho prirodzenia. Zrejme postrehol aj to, že mi pod rukami trochu podrástol.
„Nie, prepáč, len som sa trochu zadíval na tvoj rozkrok a páči sa mi tvoj čurák.“
Povedal som to? Naozaj to zo mňa vybehlo? Ako sa z tohto vykrútim?
„Prepáč, asi mi z tej teplej vody trochu stuhol. Nehnevaj sa, je mi to trápne.“ Výhovorkou šestnásťročného adolescenta som chcel ospravedlniť fakt, že mi kokot už statočne polotuhý odstával od tela.
„Nemusíš sa ospravedlňovať, tento pohľad mi neprekáža. Zvykneš si na to, že tu erekcia nie je nič zvláštne,“ dopovedal Miloš stále sa dívajúci do môjho rozkroku. Jemu samému sa čurák ešte viac nadvihol a začali sa na ňom rysovať línie žíl.
Podišiel ku mne tak blízko, že som mal pocit, že je medzi nami už len niekoľko molekúl vzduchu. Nepohol som sa ani o milimeter vzad a celkom prirodzene som prijal jeho blízkosť. Na stehne som pocítil dotyk jeho žaluďa na konci jeho polo stoporeného kokota. Môj čurák sa vtisol pod jeho úd a zastavil ma až tlak na jeho gule na ktoré sa prirodzene nasmeroval. Špička môjho žaluďa sa celkom nebadane vyzliekla a vnímanie Milošovej blízkosti sa ešte zintenzívnilo. Okamžite som pocítil silnú erekciu a letmý pohľad dole potvrdil, že som úplne stvrdol. Milošov kokot urobil to isté. V priebehu niekoľkých sekúnd sa zo súboja žaluďov na polotuhých vtákoch stal šabľový tanec dvoch vztýčených žilnatých kokotov napnutých na prasknutie.
„Mali by sme s tým niečo urobiť.“ Miloš mi tieto slová povedal takmer priamo do ucha ku ktorému mal mimoriadne blízko. Cítil som každé slovo, každý nádych a výdych, ktorý rozochvieval môj ušný bubienok. Striaslo ma od rozkoše.
„Mali! Takto nemôžem výjsť zo sprchy… ešte niekoho stretnem na chodbe.“ Opäť mi napadol iba takýto vysoko inteligentný argument, ktorý mal zabrániť skončeniu tejto chvíle.
„Ak súhlasíš, môžeme si pomôcť,“ a pozrel mi priamo do očí.
„Áno, pomôž mi.“ Vypadlo zo mňa a jemne som privrel oči.
Miloš si ma otočil priamo oproti sebe a položil svoje veľké dlane na môj zadok. Pritisol sa ku mne a jeho pery sa dotkli mojich. Zacítil som jeho horúci dych a strnisko na jeho tvári ma jemne poškriabalo. Pobozkal ma vášnivým bozkom a jeho jazyk vkĺzol do mojich úst. Vzdychol som a môj jazyk mu celkom mimovoľne opätoval jeho akciu. To ma už Miloš pevne držal v objatí a rukami na mojom zadku si moje telo pritláčal o to svoje.
Cítil som každý sval na jeho vypracovanom bruchu a celkom jemne som na svojej hrudi pocítil tlak jeho tvrdých vzrušených bradaviek. Naše čuráky sa tlačili medzi nami napnuté na prasknutie. Miloš poodstúpil o malý krok do zadu a klesol do drepu.
Môj nadržaný kokot sa tak ocitol priamo pred jeho tvárou. Žaluď sa v rytme tlkotu srdca jemne chvel a Miloš sa ho dotkol najprv jazykom a potom perami svojich úst. Stále bez dotyku ruky vkĺzol celý môj žaluď do jeho úst pričom sa úplne vyzliekol z predkožky. Pocítil som teplo jeho úst a rytmus s ktorým žaluď čiastočne opúšťal jeho ústa a ihneď sa do nich vracal. Čím ďalej tým hlbšie. Po krátkej chvíli som pocítil Milošove pery na koreni svojho kokota. Miloš teraz zapojil aspoň svoju pravú ruku ktorom mi začal jemne miesiť guliská. Stláčal ich a pomaly uvoľňoval, žmýkal a ťahal ma za ne v rytme prírazov v ktorých sa môj nadržaný čurák strácal v jeho ústach. Ľavou rukou jemne masíroval môj zadok a končekmi prstov vnikal do medzierky medzi polkami. Po malej chvíli som mal pocit, že sa zbláznim od rozkoše. Navyše vedomie, že do kúpeľne môže kedykoľvek niekto vojsť toto vzrušenie znásobovalo. Pozeral som sa dole na to vzrušujúce divadlo a videl som statného chlapa, ktorý s vášňou a dokonalou technikou vzrušoval iného chlapa – mňa! A dokonca mu to samému robilo očividne dobre. V podrepe s rozkročenými stehnami sa mu v rozkroku pohupoval vzrušený tvrdý žilnatý úd a pod ním krásne tvrdé guliská. Jeho žaluď bol už z polovice vyzlečený. Kokot mal tak vzrušený, že sa už sám vyzliekal z predkožky. Tento pohľad ma rozrajcoval ešte viac. Milošovi som naznačil aby sa postavil. Naopak ja som klesol do drepu medzi jeho stehná a jeho nadržané kokotisko som mal konečne k dispozícii pre seba. Bol krásne žilnatý a očividne hrubší ako môj. Po prvotnej obave či sa mi ho podarí vraziť do úst som sa o to postupne pokúsil. Nakoniec som perami objímal koreň jeho údu a celé to nadržané kokotisko pulzovalo v mojom hrdle. Milošovi sa to očividne páčilo. Chytil mi hlavu do dlaní a začal ma prirážať na svoj kokot. Začal som sa dusiť, ale šialene ma to vzrušovalo. Pravidelný rytmus a ja dýchajúci nosom som nakoniec našiel spôsob ako tento výmrd papule prežiť a nezadusiť sa. Jeho žaluď som cítil v pravidelných intervaloch na svojich mandliach a mal som pocit, že Milošov kokot hádam ešte viac narástol. V tom Miloš odtiahol moju tvár. Jeho kokot vybehol z mojich úst a napnutý vystrelil do výšky. Z toho výmrdu bol celý oslinený a Miloš si začal pred mojimi očami rukou honiť obnažený kokot svojou dlaňou. Pozrel sa na mňa a spýtal sa jednoducho a vecne:
„Chceš vystriekať ústa?“
Bez slova som mu gestom naznačil, že mi môže kokot vraziť naspäť do úst. Všetko sa zopakovalo. S jediným rozdielom. Veľkosť jeho kokota mi už nespôsobovala žiadny problém. Miloš opäť v pravidelnom rytme začal prirážať svoj úd do mojich úst až po koreň a ja som na svojej tvári cítil vôňu jeho koreňa a jemné pichanie chĺpkov oholeného ohambia.
Po krátkej chvíli a zrýchlenom tempe prírazov Miloš v šialenom kŕči zasunul svoj čurák do mojich úst tak hlboko, že som mal pocit, že mi jeho žaluď deformuje hrdlo. V tej sekunde ma zaplavila horúca dávka Milošovho semena a ak som sa nechcel skutočne zadusiť, začal som prehĺtať. Ďalšia a potom ďalšia a ešte jedna veľká dávka. Po nich Miloš povytiahol kokot z mojich úst a rukou mi na okraj pier vytlačil posledné kvapky horúceho vlhkého semena zo špičky svojho čuráka. Jemne som mu olízal žaluď a potom jemne vtiahol do úst. Pár krát som potiahol silným podtlakom aby som z neho dostal naozaj všetko. Miloš sa škubal v kŕči, ale rozhodne sa nebránil.
Krátko sa vydýchal. Postavil som sa a začal prstami zbierať zvyšky semena zo svojej tváre. O zvyšok sa postaral Miloš, ktorý ma bozkával na tvári a jemne olizoval všetko čo sa mne nepodarilo pozbierať. Ja som len stál a rukou zatiaľ honil svoj nadržaný kokot. Miloš si kľakol predo mňa a povedal:
„Poriadne si ho vyhoň a vystriekaj sa mi na tvár.“
Moje tempo sa zrýchlilo a po pár ťahoch ruky po obnaženom žaludi ma naplo do silného výstreku. Semeno si dralo cestu von a ja som sa márne snažil smerovať všetky dávky na Milošovu tvár. Ostriekal som ho na tvár, ramená, semeno mu stekalo po hrudi. Miloš sa snažil prstami zachytiť každú dávku a hladne si lepkavé semeno olizoval zo svojich prstov.
Postavil sa a objal ma. Stáli sme obaja pod sprchou a voda z nás zmývala stopy nášho vzrušenia.
Poumývali sme sa – tento krát už naozaj, a unavení, dokonale uspokojení sme kráčali hore schodmi do svojich izieb.
„Ďakujem za pekný večer. Myslím, že tebe sa bude u nás páčiť. Viem to.“ povedal Miloš a tesne pred rozlúčením ma na chodbe silno objal.
„Myslíš?“ neveriacky som sa spýtal.
„Viem! Dobrú noc.“ povedal Miloš a rozlúčil sa.

Vošiel som do svojej izby, mokrý uterák som prehodil cez stoličku a nahý som sa zvalil na posteľ. Z posledných síl som si nastavil budík na ráno a posledné, čo som si uvedomil bolo, že budem vstávať už o 4 hodiny. Na viac som sa nezmohol a tuho som zaspal.
A možno to tak bolo dobre. Nemusel som riešiť čo znamenala Milošova predpoveď, že sa mi na Gruntoch bude určite páčiť.