Vaše erotické povídky

Čauko. Môj príbeh začal, keď som mal 13 a pokračuje do teraz. V lesíku za dedinou som ja a spolužiak, objavili sme v takom kopci bunker ešte z čias vojny. Je to veľká miestnosť o rozlohe 6 X 5 metrov. Vchod je malí otvor asi 1 X 1 meter maskovaný húštinou a tak ho vôbec nieje vidno. Používali ho partizáni ako skrýšu na zbrane a muníciu. Teraz tam samozrejme nič nebolo. Len bordel, lístie a hlina. Tak sme to vyčistili, nanosili sme tam po tajomky matrace a deky a hrávali sme sa tam. V jeden pekný deň, ležali sme a kecali o hlúpostiach, keď sme počuli hlasy. Spolužiak mi hneď povedal, aby som opatrne vykukol a sledoval, kto to je.

Tak som sa dal na štyri, ako mačka, a vystrčil hlavu. Snažil som sa cez kríky zistiť, kto to je a kam idú. Spolužiak sa asi vo vnútri nudil, lebo som zacítil ako mi vyhrnul tričko až na plecia a prstami mi behal po chrbáte. Som šteklivý a veru mal som čo robiť, aby som sa nezačal nahlas smiať. Dusil som smiech a triasol som sa ako osika. Lenže on nezostal len na chrbte. Po nejakom čase mi proste stiahol tepláky aj slipy a jeho ruka pokračovala skúmaním citlivosti aj môj zadok. To som už nevydržal a začal som sa smiať. Rýchlo ma vtiahol dnu a zakryl ústa dlaňou. „Čo si pako? chceš aby nás našli?“ Povedal a vykukol von, aby zistil situáciu. Všade bolo ticho. Keď sa vtiahol dnu, ja som stále ležal na dekách. Stále som mal stiahnuté slipy aj tepláky po kolená. „Neveš sa kontrolovať? Mohli ťa počuť. To si fakt tak šteklivý?“ Hustil do mňa Maroš (tak sa volal spolužiak) a pokračoval. „Človeče, myslím, že je načase zahájiť tréning.“ „Aký tréning. Čo mám trénovať.“ Čudoval som sa. „Tréning šteklenia.“ Povedal s úsmevom a natiahol mi ruky za hlavu a vyzliekol ma úplne. Potom mi ohol nohy v kolenách a vykrivil do bokov. „Tak. Takto budeš ležať a ani sa nepohni, lebo ťa priviažem.“ Díval som sa na neho ozaj ako pako a nechápal, čo chce. Pochopil som, keď mi začal jemne šibrinkovať prstami pod pazuchami. V momente som sa začal smiať. Aby som ho stlmil, pritlačil som si na ústa tričko. On pokojne pokračoval veľmi pomaly po bokoch, hrudi, bruchu, smerom dolu. Myslel som, že odtiaľ zasa pôjde smerom hore, ale keď jeho prsty začali behať po mojich gulách, som myslel, že sa doštím. „Ty kokós,to si šteklivý aj tam?“ A zapojil do hry aj druhú ruku. Ako sa mi dotkol vtáka, v momente sa postavil. Pravou rukou mi ho držal a ľavou šťeklil gule. Po nejakom čase som ale zacítil, že tou pravou rukou začal … proste mi ho začal honiť. Prestal mi štekliť gule a venoval sa len honeniu. Bolo to moc moc príjemné a v duchu som si želal, aby neprestal. Také niečo mi niekto robil prvý krát. Totiž, ja som dovtedy o honení nič nevedel. Ako som už povedal, bolo to strašne príjemné a tá príjemnosť po pár minútach začala stupňovať. Stále viac a viac, až som to nevydržal a prvý krát som vystrekol. „Páni, to bolo super.“ Vzdychal som. Chvíľočku som ešte ležal a keď ma Maroš utrel, postavil sa a vyzliekol sa. „Teraz ja budem na stráži.“ Povedal a kľakol si na štyri, ako ja na začiatku a vystrčil von hlavu. Ja som nelenil a hneď som kolenačky prišiel k nemu a začal to, čo mi robil on. Lenže po chvíľke som zistil, že on vôbec nieje šteklivý. Tak som ho hladil po celom tele, až mi ruka zostala na jeho rozkroku. Prisunul som sa ku nemu a zo zadu objal, hlavu som mal položenú na jeho chrbáte a hladil som mu gule a napnutého vtáka. Potom som mu ho začal pomaly honiť. Nezrýchľoval som. Stále som mu to robil v pomalom tempe. Trvalo to hádam len tri minúty a začalo mu v ňom cukať a hneď na to striekal. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Od toho dňa, vždy keď sme mali možnosť, sme si ich takto spolu vyhonily. Až sa jedného dňa stala taká strašná vec, že Marošovi rodičia sa rozhodli, že sa presťahujú. Bol to pre mňa šok a veľká rana. Zrazu bolo v mojom živote prázdno. Do ich domu sa po čase nasťahovala nová rodina. Mali dvoch synov. Starší sa volal Jaro, mal vtedy 12 a druhý Paťo. Ten mal 10. Netrvalo dlho a skamarátili sme sa. Prezradil som im tajomstvo, o bunkri, ale museli mi prisahať, že to nikomu nepovedia. Zaviedol som ich tam. Boli z toho rozčarovaný. Keď začali prázdniny, chodievali sme tam každý deň. Horúce dni mali svoje čaro v tom, že chalani chodievali len v plavkách, alebo krátkych trenírkach, aké majú futbalisti. Raz, tiež sme boli v bunkri som im rozprával o Marošovi. A o tom, ako sme sa hrávali. Jardo hneď navrhol, že to môžeme skúsiť. Tak sme natiahli Paťa, Jardo ho držal za ruky, ja som mu sedel na nohách a šteklil som ho. Pri tom som mu stiahol trenírky a prstami prebehol aj na vajkách. Aká bola moja radosť, keď som zistil, že je tam šteklivý. To moje prsty nechceli prestať. Ale napokon prestali. Potom sa chalani vymenili. To som sa tešil viac. Jarko bol tiež na vajkách šteklivý. A nielen to. Na svoj vek bol dosť vyspelý. Mal Ho veľkého, aj gule mal veľké. A Keď sa mu postavil tak ho mal 15 centimetrového. Vychutnával som si každučký dotyk. hladil som jeho tvrdého vtáka a mal som strašnú chuť ho strčiť si ho do úst a lízať a cuckať. Ale neurobil som to. Zatiaľ. Keď som ho riadne vyšteklil, bol som na rade ja. Vyzliekol som sa a môj nezbedník už bol v pozore. Ruky chalanov sa pustili do práce. Po toľkých tréningoch s Marošom, som vedel vydržať bez toho, aby ma držali aj to naj intenzívnejšie šteklenie. Samozrejme, ako ja im, tak aj oni sa potom zamerali na môj rozkrok. Bol som ako v siedmom nebi. Cítil som ich ruky, ako mi mastili vtáka, prsty, ako mi brázdili na gulách. Dokonca Paťo sa rozhodol, že mi spočíta chlpy ktoré mi začali rásť. Jarko mi ho začal pomaly honiť a díval sa ako budem reagovať. Prižmúril som oči a vychutnával som si každý ich dotyk. Po niekoľkých krásnych minutach, som cítil že už budem. Stihol som len „UŽ!“ A v tom som začal striekať. Chalani sa tomu očividne tešili. Paťo bol taký s toho paf, že mi to musel urobiť ešte raz. … Ja už mám 19. Jarko 18 a Paťo 16. Ale odo dňa, keď sme to urobili prvý krát v bunkri, sme sa stretávali vždy, keď sa dalo. Dokonca aj v zime. A máme spoločný vzťah až teraz.