Ahoj, volám sa Mário, som profesor a učím na jednej nemenovanej strednej škole chémiu. Mám 55 rokov, manželku a 2 dospelé deti. Pred 5 rokmi som viedol normálny, nudný, stereotypný život. Fajčenie cigariet, chodenie do roboty a počúvanie mojej otravnej manželky. Ale zrazu sa všetko zmenilo, keď som spoznal JU. Tamaru. Je to dcéra môjho dlhoročného priateľa Jána, ktorý ma s ňou zoznámil, keď mala len 12 rokov.
V tom čase to bola drobná dievčina s pomerne vyvinutým hrudníkom na svoj vek, ktorá sa chystala nastúpiť na školu, kde učím.
Najprv to vyzeralo, že ju budem učiť chémiu ja, ale nakoniec toto miesto prevzala moja kolegyňa. Tamarka bola veľmi schopná, milá a inteligentná, následkom čoho bolo, že si ju všetci na škole obľúbili- vrátane mňa. Pomáhala spolužiakom s domácimi úlohami a učiteľov prekvapovala svojimi znalosťami. Keď sme sa náhodou stretli na chodbe, tak ma vždy veselo pozdravila a milo sa na mňa usmiala. Bolo jedno, aký bol deň, vždy mala dobrú náladu a úsmev na perách. Mám veľa obdivovateliek, ktoré vyzerajú nádherne, ale sú to len umelé barbíny. Majú len nádherné telá a vyformované postavičky, ale to je tak asi všetko. Žiadny rozum a vlastný názor. No Tamarka bola iná. Nebola síce najkrajšia, ale mala v sebe niečo, čo ju tou najkrajšou robilo. Jej úsmev by dokázal rozohriať i to najchladnejšie srdce a jej ochota pomáhať bola neuveriteľná. Vždy som k nej mal blízko, bola ako slniečko. Ako však plynuli roky, zo sladkého dievčatka s roztomilým úsmevom sa stala tvrdohlavá žena s vlastnými názormi. Zmenil sa aj štýl jej obliekania- z normálneho dievčenského na nejaký punk alebo rock. Plno ostňov na rukách, tričkách, doplnkoch, dokonca aj keď si obliekla šaty, tak boli väčšinou čierne s ostňami. Zmenil sa aj jej účes. Z mierne vlnitých polodlhých vlasov sa stali vlasy krátke a rozstrapatené na všetky strany a pozitívne myslenie sa zmenilo na mierne negatívne. Už sa toľko neusmievala, iba občas, keď ma videla ísť po chodbe, alebo keď niekoho zdravila. Iskričky v očiach sa zmenili na odhodlanie a v srdci horela túžba zmeniť svet k lepšiemu. Zmenili sa aj moje pocity k nej. Už to nebola len tá zlatá malá dievčina s milým úsmevom, už to bola samostatná žena. Páčila sa mi na nej jej nezávislosť, bezstarostnosť a úprimnosť. Vždy, keď predo mnou stála, nedokázal som pochopiť, ako je možné, že už má 18 a je v maturitnom ročníku. Keď mi oznamovala, že budú mať dozvuky, pocítil som zvláštny tlak na hrudi. 3 dni, 3 noci a 30 ľudí v jednej chate. Alkohol, drogy a všade naokolo pustý les. Samozrejme, šli bez triednej a na Tamare som videl radosť. Neviem prečo, ale pocítil som strašné nutkanie ísť na tú chatu spolu s ňou a s jej triedou. To som ale nemohol, predsa len som profesor a dozvuky sú len pre študentov. Tento nápad ma však neopustil, myslel som naň celé dni a nevedel som si to vysvetliť. Dokonca sa mi stalo, že keď som sa miloval s mojou manželkou, tak som si namiesto nej predstavoval Tamaru. Zhrozil som sa, ale predstava nahej Tamary ma neskutočne vzrušovala. Mátala ma celé noci, dokonca sa mi o nej aj niekoľkokrát snívalo. Čím viac som na ňu myslel, tým viac som po nej túžil. Keď odišli na tie dozvuky, tak ma premkla zúfalosť, ale zároveň som pocítil úľavu. Vravel som si, že to bolo asi len chvíľkové pomätenie. Jedného večera mi však volala ich triedna a prosila ma, aby som šiel jej triedu na tú chatu pozrieť. Ako pomätený som vyskočil zo sedačky a išiel som sa obliecť. Bleskovo som nasadol do auta a šiel som. Keď som tam konečne prišiel, bolo asi 11 hodín večer. Vystúpil som z auta a ovanul ma nepríjemný chlad. Mesiac osvetľoval prázdny les a všimol som si, že v oknách chaty sa svieti. Bez problémov som otvoril vchodové dvere, ktorý zabudl i jej obyvatelia zamknúť a vstúpil som do rozhorúčenej spoločenskej miestnosti. Nemýlil som sa. Všetci sa tam váľali po sedačkách, kompletne spití a podávali si medzi sebou vodnú fajku. Môj príchod si nikto nevšimol. Chvíľu som tam len tak sedel a prezeral si okolie, keď som si všimol, že Tamara tam nie je. Rozmýšľal som, kde by mohla byť, tak som sa jednej celkom triezvej baby spýtal, že kde je Tamara Artová. Odpovedala, že asi bude už spať vo svojej izbe s číslom 15. Poďakoval som sa jej a už som kráčal hore schodmi na poschodie. Bolo tam hrobové ticho, všetky dvere boli otvorené. Teda okrem dvier číslo 15. Prišiel som k nim a otvoril som ich. Bola tam tma, aj keď mesiac osvetľoval časť izby. Horko-ťažko som zistil, že v izbe sú 2 postele, 2 nočné stolíky a na nich 2 malé lampičky. Jedna posteľ bola prázdna, ale druhá nie. Na tej druhej totižto pokojne spala Tamara. Neďaleko nej som si ešte všimol o stenu opretú gitaru a jej kufor s rozhádzanými vecami. Zatajil som dych a sadol som si k nej na posteľ. Už som videl oveľa lepšie a sledoval som, ako spí. Nádych, výdych, nádych, výdych,…Ležala na chrbte a vyzerala tak pokojne a nevinne. Strašne som sa jej túžil dotknúť, ale bál som sa, že ju zobudím. Zrazu ma niečo napadlo. Pomaly som jej odhrnul hornú časť periny a položil som svoje ruky na jej prsia. Mala na sebe len nejakú jemnú nočnú košeľu, ale aj cez ňu som cítil jej tlčúce srdce. Rýchlo som ju zakryl, ale ruky sa mi okamžite ocitli znova na jej štvorkách. Nechal som ich teda pod perinou a začal som s nežnou masážou. Popritom som v tme pozoroval jej reakcie. Stále spala, ale keď som trochu pritlačil, tak sa mierne zamrvila. Zrazu začala zo sna šepkať moje meno. Ostal som úplne v nemom úžase, prestal som s masážou, prudko som vyskočil a vzdialil som sa od nej. Sledoval som, ako sa mrví a prikrýva sa perinou. Priblížil som sa k jej posteli a zhora som na ňu hľadel. Mala zatvorené oči, ale zrazu ich prudko otvorila. Hľadeli sme si do nich asi 3 minúty, keď sa Tamara ozvala: ,,Je toto ešte stále sen, alebo už skutočnosť?” Bohužiaľ, nezmohol som sa ani len na slovo, len som na ňu bezducho hľadel. Zrazu vystrela ruku a dotkla sa mojej tváre. Prechádzala po nej svojou nežnou rukou a hladkala ju.
,,Možno ste len prelud…ale neuveriteľne skutočný,” zašepkala do ticha. Prekvapene som na ňu hľadel a snažil som sa ovládať. Zrazu sa však stalo niečo, čo som nečakal. Tamara odhrnula perinu a so slovami ,, s vaším dovolením” ma objala. Ako robot som ju objal aj ja a pritisol som si ju bližšie k sebe. Akonáhle som pocítil jej prsia pritlačené o moje telo a predstavil som si ju ako mnohokrát predtým (čiže holú), tak sa mi postavil. V tom momente mi už bolo všetko jedno. Položil som ju naspäť na posteľ, vyzliekol a začal som ju vášnivo bozkávať. Dosť ju to zaskočilo, ale bozky mi opätovala. Prudko som odstrčil prikrývku a nechal som ju, nech mi rozopne košeľu a jej rozpálené telo som prikryl tým svojím. Môj horúci jazyk láskal jej stuhnuté bradavky, zatiaľ čo ona vzdychala a pokúšala sa mi rozopnúť rifle. Spravil som 2 pohyby a už boli hodené na neďalekej stoličke. Tamarkina ruka sa hneď natiahla a chytila miho. Dala si ho do úst a začala mi ho sať. Slasťou sa mi zahmlilo pred očami, bol som úplne paralyzovaný. Po chvíli som ju však musel prerušiť v tejto činnosti a čo najrýchlejšie som jej vyzliekol nohavičky a prstami som prechádzal po jej rozpálenej medzierke. Bola už dosť mokrá, takže som to nechcel zbytočne predlžovať. Nechal som ju ležať na posteli, len som si ju musel nasmerovať na moje mužstvo. Ona sama si ani nestihla všimnúť čo sa deje, a už sa môj nenásytný penis tlačil do jej útrob. Keď som v nej bol až po koreň, zastonala a ja som musel ešte chvíľu nehybne čakať, aby si jej vagína zvykla na môj penis. Potom som začal mierne prirážať a sledoval som jej pohyby. Mala zatvorené oči, prudko vzdychala, triasla sa a nechty zarývala do môjho chrbta. Zrýchlil som, jej ruky sa presunuli a cítil som, že pevne zvierajú moje predlaktia. Zrazu z ničoho nič prudko vykríkla a steny jej vagíny sa pevne zovreli okolo môjho penisu. Zovretie trvalo asi 2 minúty, potom povolilo a ja som ho rýchlo vytiahol a vystriekal som sa Tamarke na brucho. Rýchlo som odniekiaľ vyhrabal vreckovky a poutieral som ju. Zo zeme som zdvihol jej nočnú košeľu, podal som jej ju a ona si ju obliekla. Potom som sa začal obliekať ja. Ona ma zatiaľ bez slova pozorovala z teplej postele. Keď som bol už hotový, prišiel som k nej, zakryl som ju a vtisol som jej ešte pusu na pery.
,, Ďakujem,” zašepkal som do ticha.
,,Nemáte zač. Dobrú noc a krásne sny prajem.”
,, Ďakujem Tamarka, nápodobne…” a s takýmito slovami som opustil chatu.
Keď som prišiel domov, mal som pocit, že sa mi to celé len snívalo. Možno sa mi to aj snívalo, čo ja viem. Ale prečo som potom mal na chrbte tie škrabance od nechtov?
Jiri napsal
Skoda ze je to v cizim jazyce.priste to preloz do cestiny
Danny napsal
Krasna povidka.
2 Jiri- pokud nerozumis slovensky, tak to nemas cist a obtezovat zbytecnym komentarem. Slovenstina je sexy a preloz si to ty somar