Stalo sa to v roku 2012. Bol máj, blížil sa koniec školského roka a s ním aj nekonečne otravné opravovanie známok. Vždy som mala najviac starostí a opravovačiek s chémiou. Nechápala som ničomu, tak mi ocino vybavil doučovanie u jedného profesora, ktorý učí na našej škole chémiu (ibaže neučí mňa) a je zhodou okolností aj dlhoročný priateľ mojich rodičov. Spoznala som sa s ním, keď som mala 12 rokov (teraz mám 17), ale vtedy by ma v živote nenapadlo, koľko zážitkov s ním budem mať…
Pán profesor s príťažlivým menom Mário mi vždy vravel, že som neobyčajne inteligentná a že to v živote vysoko dotiahnem. Jeho veľké, ale zároveň tak jemné a nežné ruky ma často hladkali po vlasoch, po tvári, po rukách alebo po ramenách a jeho hnedozelené oči s iskričkami sa na mňa milo usmievali spoza okuliarov. Vždy bol vyšší než ja a jeho mierne vyduté bruško schované pod tmavomodrou košeľou mu pridávalo na imidži človeka, ktorý je milý a je ochotný vždy pomôcť. Vždy bol a doteraz je silný fajčiar, ale keď práve nepoužíva ruky na vyťahovanie cigariet z vrecka, tak ich nosí hlboko schované vo vreckách nohavíc. Často máva na tvári zádumčivý výraz a takisto má na čele aj strašne veľa vrások, ktoré pôsobia na človeka ustarosteným dojmom. Jeho neposlušné čierne krátke kučeravé vlasy mu stoja na všetky strany a vzhľadom na jeho vek (55 rokov) ich má miestami prešedivelé. Má manželku, ktorá je rovnako stará ako on a spolu majú dve deti, ktoré sú už dospelé. Jeho manželku osobne nepoznám, ale tento rok sa mi naskytla jedinečná príležitosť ju spoznať. Rodičia sa rozhodli, že tento rok pôjdeme na dovolenku do Chorvátska spolu s nimi. Najprv mali ísť aj ich ,,deti”, ale nakoniec to odmietli. Takže sme museli s nimi prebrať všetky potrebné veci, uzatvoriť známky a v auguste sa môžme baliť. Keď sa škola skončila, tak som nervózne chodila celý júl ako lev v klietke, že kedy bude už konečne august. Dni boli čoraz horúcejšie a noci takisto. Často som spávala úplne nahá vo svojej posteli a myslela som na nejakého poriadneho chlapa, s ktorým by som si mohla túto ničím nerušenú idylku vychutnať. Raz sa mi však snívalo o tomto profesorovi. Snívalo sa mi, ako ležíme spolu v posteli a on ma nežne hladká po vlasoch a vzápätí sa mi vrhne na odhalený krk a začne mi ho vášnivo bozkávať. Potom prejde na pery a naše jazyky sa stretnú. Bozkáva ma tak nežne, tak vášnivo. Cítim jeho ruky na prsiach a to, ako pomaly prechádza prstom smerom k mojej rozpálenej medzierke. Zrazu sa zobudím a sen sa skončí. Som celá spotená a stále ho cítim na sebe. Opäť si ľahnem a pozerám sa do stropu. Je počuť, že balenie prebieha v plnom prúde, pretože už zajtra skoro ráno odchádzame. Naložíme auto a vyjdeme v ústrety letu plného mora a slnka, alebo aj niečoho iného…? Keď nastal čas odchodu, obliekli sme sa, naložili úplne posledné veci do auta a vyrazili sme. Už nás čakali pri benzínke. Všade bola tma ako v rohu, ale aj cez tú tmu som videla žiarivý úsmev pána profesora, aký nahodil, akonáhle videl naše auto zaparkovať pri nich. Jeho manželka sa na nás len falošne usmiala a hneď na to nasadla do ich auta. Bola to štíhla blondínka s modrými očami a oblečením ako z módneho salónu. On sa ešte obzrel, zamával a nasadol tiež. Cesta prebehla bez najmenších problémov. Párkrát sme zastavili, aby sme si spravili malú prestávku a počas každého takéhoto zastavenia som pozorovala jeho a jeho manželku. On bol nadšením celý bez seba, za to jeho manželka sa správala ako namyslená panička. Keď sme konečne prišli do Chorvátska na ostrov Murter, navigácia nás viedla priamo k nášmu apartmánu. Bol naozaj krásny. Krásne a vkusné ubytovanie, okolo vysadené rôzne stromčeky a najmä príjemní ľudia a súkromie. Ubytovali sme sa, rodičia, ja a sestra sme si zobrali apartmán na poschodí, ktorý bol väčší a oni si zobrali dolný. Dolný sa mi zdal byť útulnejší a krajší, ale ako by sme sa tam my 4 pomestili? Dolný mal aj útulnú terasu, kde sa dalo večer posedieť, ale my sme za to mali pekný balkón s výhľadom na more. Prvé tri dni sa nič nedialo, len sme zistili, že sú tu 3 pláže a všetky sú nehorázne špinavé, o mori ani nehovoriac. Často sme stretávali aj pána profesora s manželkou, buď ráno, na niektorej z pláží, alebo v meste, keď sa zotmelo. Tmavé mesto bolo neuveriteľne krásne, toľko možností sa ukryť pred svetom a splynúť s davom. Keď sme na nich narazili v meste, keď pozerali suveníry, pozvali nás k sebe pokecať si. Pozvanie sme prijali a kráčali sme spolu s nimi smerom k apartmánu. Vybehla som so sestrou hore, aby sme sa prezliekli a povedali sme im, že hneď prídeme. Obliekla som si letné tmavozelené šaty. Keď som prišla dole k nim oblečená v šatách, profesor ostal v nemom úžase a ostatní boli totálne vykoľajení. Ani neviem odkiaľ vytiahli kvalitné červené víno, ale v tom momente mi to bolo jedno, lebo som si mohla naliať, koľko som len chcela. Aj profesor si nalieval ako o dušu a zároveň si poťahoval z cigarety a usmieval sa na mňa. Bol polonahý, ale nevenovala som mu veľkú pozornosť- pozorovala som totiž jeho manželku a jej správanie. Prekvapilo ma, že už nebola taká nepríjemná a dalo sa s ňou aj pokecať. Dokonca som si s ňou aj ja normálne pokecala. Väčšinu času som však bola ticho a popíjala som víno. Asi až po 2 hodinách som si všimla, že sa pán profesor na mňa nezvyčajne dlho a nezvyčajne často pozerá. Keď som sa mu aj pozerala do očí a udržiavala s ním očný kontakt, tak zrak neodvrátil. Len sa usmieval a popíjal víno. Oči mu tak žiarili, že som mala pocit, že nimi osvetľuje celú terasu. Akonáhle som sa zapojila do diskusie na hocijakú tému, tak sa ku mne rukou načiahol a hladkal ma po stehne. Neustále mi nalieval ďalšie a ďalšie víno a mame vravel, že mám ten najkrajší úsmev, aký kedy videl. Keď bolo už niečo po polnoci, vstali sme všetci od stola a oni nás išli odprevadiť a ešte sme sa museli rozlúčiť. Vstala som tiež a mierila som k vchodovým dverám. Zrazu som si však uvedomila, že za mnou kráča pán profesor. Niečo mi hovorilo, nech mu podám ruku a poprajem mu dobrú noc. Otočila som sa, podala mu ruku a popriala som mu dobrú noc. On sa zrazu usmial od ucha k uchu a skôr než som stihla zareagovať, tak mi tú ruku potiahol a skončila som v jeho náručí. Maximálne šokovaná som si to uvedomila až po 20 sekundách. Chcela som sa mu vytrhnúť, ale držal ma pevne. Tak som ho tiež objala a zatvorila som oči. Keď som ich otvorila, mala som priamy výhľad na jeho nehorázne naštvanú manželku, ktorá doslova syčala od zlosti. Objímali sme sa tam ešte ďalšie 3 minúty, všetci na nás dívali, či sme kompletní, ale nám to bolo jedno. Keď ma konečne pustil, nedokázala som zo seba vydať ani hláska. Len som sa usmievala (aj on) a oči mi žiarili (aj jemu). Odprevadil ma k vchodovým dverám a poprial mi dobrú noc. Vtom sa otočil a zmizol vo svojom apartmáne. Ja som vyšla hore, prezliekla som sa a išla som spať. Bola som strašne unavená, ale nedarilo sa mi zaspať. Myslela som len na neho a na to objatie. Na druhý deň ráno sme ich šli pozdraviť a akonáhle jeho manželka zbadala mňa, začala hovoriť, že Mária už ženy nezaujímajú, že má svoj vek, že má deti a že má ju. Potom sa naňho otočila, že nech jej to odsúhlasí, ale on sa len pozeral do zeme a bol ticho. Ja som sa tiež pozerala do zeme, lebo som sa nedokázala pozrieť do očí ani jedného človeka, ktorý stál pri mne. Rýchlo som sa pratala preč a moja rodinka, ktorá o ničom netušila, sa ťahala za mnou. Išli sme totižto na pláž. Na pláži som ho nedokázala pustiť z hlavy, videla som ho stále pred sebou a keď som zatvorila oči, počula som jeho melodický hlas. Ďalšie 2 dni sa nič nedialo. Jeho manželka striehla ako jastrab, či neurobí ani maličký prešľap a ja som sa jej snažila vyhýbať. Posledný deň sa zrazu stalo, že nás znova pozvali posedieť si a pokecať. Prijali sme to a scenár bol podobný, až na to objímanie. Zase tie jeho pohľady a dotyky. Keď sme sa už rozlúčili a išli sme spať, tak som sa zase len prehadzovala v tej posteli. Vyliezla som z nej a šla som na balkón, lebo mi bolo hrozne teplo. Bola asi 1 hodina ráno. Chcela som sa už vrátiť naspäť do postele, keď som si všimla postavu, ktorá stála za dverami do nášho apartmánu. Postava sa až podozrivo podobala pánu profesorovi, tak som zamierila k dverám a otvorila som ich. Naozaj to bol on a mal na sebe svoju obľúbenú bielu košeľu a kraťasy. Potiahol ma za ruku, priložil si prst na ústa a ukázal na ďalší balkón, ktorý bol kúsok od dverí. Poslušne som vošla a on zatiaľ zavrel dvere na byte. Potom vošiel na ten balkón aj on a zavrel za sebou balkónové dvere. Usmieval sa a podišiel až ku mne. Bol strašne blízko, lebo som mohla cítiť jeho dych na mojej tvári a jemný tlkot jeho srdca.
,,No čo Tamarka, nemôžeš spať?” spýtal sa ma vľúdne.
,,Nie… a vy?” Vzdychol.
,,Ja takisto nie,” odvrátil zrak smerom na pláž, ,,nechcela by si sa ísť so mnou prejsť? Nadýchame sa čerstvého morského vzduchu, porozprávame sa a tak…”
,, To znie skvelo,” usmiala som sa. On sa tiež usmial a povedal, že za 5 minút ma teda bude čakať dole pri vchodových dverách. Odišiel a ja som sa rýchlo a hlavne potichu išla obliecť. Obliekla som si znova tie tmavozelené šaty. Prišla som k nemu a išli sme. Obloha bola nádherne tmavá a posiata hviezdami a ulice pôsobili záhadným a tajomným dojmom. Prechádzali sme sa, rozprávali a zrazu ho napadlo, že by sme sa mohli ísť pozrieť na pláž. Súhlasila som. Pláž takisto pôsobila záhadne a aj silueta mesiaca, odrážajúca sa na hladine mora, nevedomky prispievala k tomuto pocitu. Pán profesor sa zrazu tak zvláštne usmial a povedal, že ho napadlo, že by sme sa mohli okúpať v mori. V tej tme som naňho vyvalila oči a rýchlo som mu povedala, že nemáme so sebou plavky.
,,Tamarka…len si vyzliečieš šaty a pôjdeš do vody…neboj, ja sa nebudem pozerať. A ja si len dám dole košeľu a kraťasy, a pôjdem za tebou…” Protestovala som, ale nakoniec som súhlasila. On sa otočil, ja som rýchlo zo seba dala všetko dole a vstúpila som do vody. Ešte šťastie, že bol odliv, lebo by som omylom nedobrovoľne pacla do tej neskutočne studenej vody.
,, Už môžete ísť!” zakričala som a ponorila som svoje nahé telo do tej desivej vody. Počula som len mierne zasmiatie sa a otočila som sa. Na brehu stál pán profesor, a keď som sa naňho lepšie pozrela, všimla som si, že má na sebe plavky.
,, VY…!!!” naštvala som sa a chcela som vyliezť z vody, lenže vzápätí som si spomenula, že som nahá.
,, Prepáč Tamarka, nečakal som, že budeš tak rýchlo súhlasiť,” škodoradostne sa usmieval profesor. Vstúpil do vody a kráčal smerom ku mne.
,, Bŕŕ, tá je ale ľadová,” posťažoval si, keď ku mne s úsmevom priplával.
,,Máte 55 rokov a vás ešte takéto uťahovanie si zo študentky baví?!” vybafla som naňho. On sa len usmial, pohladkal ma studenou rukou po líci a pozeral sa so záujmom na breh.
,,Prepáč mi to Tamarka,” povedal odrazu, ,, veľmi sa na mňa hneváš?” A uprel svoje žiariace hnedozelené oči do tých mojich.
,, Už nie, nebojte sa, už ma to prešlo,” odpovedala som zachmúrene. Zrazu ma k sebe silno pritisol a dal mi pusu. Pustil ma a pozeral sa mi do očí. Šokovane som naňho hľadela. Pohladil ma po vlasoch a znova si ma k sebe pritisol. Začal mi jemne bozkávať krk a popritom šepkal: ,,Túžim po tebe…” Naklonil sa k mojim perám a bozkával ich. Cítila som, ako ma začína olievať horúčava, aj napriek tomu, že som stála až po ramená v ľadovej vode. Začala som mu tie bozky opätovať a zrazu sme sa vášnivo bozkávali pri svite mesiaca. Jeho prsty mi túžobne pod vodou ohmatávali prsia a hrali sa s bradavkami. V jednom momente ma však chytil a vysadil na neďalekú skalu a roztiahol mi nohy. Vzdychla som, keď sa mojej kundičky dotkol jeho horúci jazyk. Šikovne ma lízal a dráždil klitoris, až som začala čoraz hlasnejšie vzdychať. Čoskoro som vyvrcholila s miernym výkrikom a s jeho jazykom vo mne. Cítila som, ako mi ešte líže moju pulzujúcu kundičku a vtom ma jemne chytil a ponoril naspäť do vody. Stále ma však držal. Trochu ma od seba odtiahol a povedal, nech sa ho pevne chytím okolo predlaktia. Zase mi roztiahol nohy a ja som len na okamih zazrela pod vodou obrys jeho vztýčeného penisu. Zaklonila som sa dozadu a vtom som ucítila, ako ma vyplnil až do najmenšej medzery. Doplnili sme sa ako skladačka. Začal prirážať a neprestajne sa mi pozeral do očí. Hlasno som vzdychala a studená voda mi ochladzovala rozpálené telo. Tesne pred vyvrcholením zo mňa penis vytiahol, rýchlo som sa postavila a jeho spermie skončili v mojej puse. Pustila som ho a zahľadela som sa mu do očí. Hľadel na mňa ustarostene.
,,Prepáč Tamarka, ja neviem, čo to do mňa vošlo…”
,,To je v poriadku, pán profesor,” povzbudzujúco som sa naňho usmiala.
,,Vážne? Si si istá? Len to prosím ťa, nikomu nikdy nepovedz.”
,,Spoľahnite sa.” Usmial sa a spolu sme zamierili k brehu. Obliekli sme sa a kráčali sme smerom k apartmánu. Našťastie všetci spali, tak sme sa rozlúčili a každý si šiel svojou cestou. Ráno sme sa už chystali na odchod, zbalili sme si všetky veci a ja som ešte stihla naštvať Máriovu manželku tým, že som sa s jej manželom rozprávala osamote, keď ona balila veci, ale inak bolo všetko v poriadku. Ja a Mário (pán profesor) sme sa tvárili, že k ničomu nedošlo, že to bol jednoducho úlet. Keď sme sa vrátili na Slovensko, všetko bolo zase také ako kedysi. Teraz, keď sa obzrem za uplynulými 2 rokmi, tak musím priznať jedno. Často sa mi vracajú spomienky na ten nezabudnuteľný letný večer pri svite mesiaca, strávený spolu s ním. Najčastejšie, keď ležím v mojej izbe večer v posteli a noci sú horúce a ja spím nahá pri otvorenom okne…
Margaretqbx napsal
Novost